Slovník

A B C D E F H I J K L M N O P R S T U V Z

Akumulácia energie je uskladnenie energie vo vhodnej forme a na vhodnom mieste, určenej na neskoršie použitie v požadovanej kvalite a kvantite. Zariadenie na akumuláciu energie sa nazýva akumulátor.

Medzi základné spôsoby akumulácie energie patria:

• Kvantitatívna akumulácia (zásoby pevných, kvapalných alebo plynných palív). Tento pojem pochádza z anglického termínu quantitative storage.
• Tepelná akumulácia je akumulácia energie vo forme tepla. Zariadenia, ktoré dokážu akumulovať teplo (tepelné akumulátory), umožňujú akumulovanú tepelnú energiu premeniť napr. na energiu elektrickú.
• Mechanická akumulácia je akumulácia energie, ktorá využíva potenciálnu (gravitačnú) alebo kinetickú energiu v zariadeniach umožňujúcich premenu tejto energie na inú formu, vhodnejšiu na praktické využitie. Tento spôsob akumulácie sa využíva v akumulačných vodných elektrárňach a v prečerpávacích vodných elektrárňach. V AVE ide o prostú mechanickú akumuláciu, ale PVE využívajú premenu elektrickej energie na energiu potenciálnu, ktorá sa v prípade potreby mení späť na elektrickú energiu. Inou formou mechanickej akumulácie energie je akumulácia pomocou zásobníkov stlačeného vzduchu (plynu), príliš sa však nevyužíva. Akumuláciu vo forme kinetickej energie využívajú tzv. zotrvačníky, v súčasnosti sa príliš nevyužívajú, ale možnosti ich praktického uplatnenia sa skúmajú.
• Chemická alebo elektrochemická akumulácia je akumulácia vo forme chemickej energie a využíva sa v (chemických) batériách, alebo akumulátoroch. Akumulátory využívajú premenu elektrickej energie na chemickú, ktorú možno v prípade potreby transformovať späť na elektrickú energiu.
• Elektromagnetická akumulácia je založená na akumulovaní energie formou elektromagnetického poľa v okolí supravodivých vodičov. Tento spôsob akumulácie energie je pomerne nový a je predmetom intenzívneho skúmania.

Akumulačná pec je zariadenie určené na vykurovanie, ktoré požadovaný teplotný stav v priestore dosahuje premenou elektrickej energie na energiu tepelnú a tá sa následne v zariadení akumuluje. K akumulácii tepla dochádza v čase nízkej tarify (najčastejšie v noci) a to sa neskôr spotrebúva na vykurovanie počas dňa. Čas nabíjania je obvykle osem hodín denne. Statická akumulačná pec odovzdáva získané teplo okoliu statickým spôsobom bez ventilátora. Dynamická akumulačná pec má zabudovaný ventilátor, ktorý prostredníctvom vyfukovania horúceho vzduchu do vykurovaného priestoru umožňuje rýchlo dosiahnuť nastavenú teplotu.

Akumulačný ohrievač vody alebo aj elektrický bojler je zásobník vody upravenej (ohriatej) na teplotu podľa požiadaviek. Voda sa ohrieva elektrickou energiou v čase nízkeho zaťaženia (najmä v noci od 22.00 do 6.00 h) a tá sa potom spotrebúva podľa potreby počas celého dňa.

Minimálne tepelné straty pri ohreve teplej vody vznikajú pri optimálnej nastavenej teplote 50 až 55 °C. Pri nastavení nad túto teplotu ohrievania sa tepelné straty zvyšujú cez plášť ohrievača a vo väčšej miere sa na vykurovacích telesách tvoria aj usadeniny (kotlový kameň), ktoré môžu spomaliť ohrev, zvýšiť spotrebu elektrickej energie a dokonca poškodiť vyhrievacie teleso.

V ideálnom prípade obsah bojlera vystačí na spotrebu počas dňa až do ďalšieho ohrevu. Ak sa vyskytne zvýšená potreba teplej vody ako pri normálnom chode, moderné akumulačné ohrievače majú rozšírenú funkciu - rýchly doohrev vody. Táto funkcia umožňuje uviesť kedykoľvek počas dňa do činnosti prídavné vyhrievacie teleso, zvyčajne s dvojnásobným výkonom, ako má hlavné vykurovacie teleso. Zvýšením nastavenia teploty ohrievača spolu so zmiešavaním studenou vodou vo vodovodnej batérii môžeme v nevyhnutných prípadoch získať väčší objem vody, ako má bojler, ale s teplotou o niečo nižšou.

Bezpečnosť elektrických rozvodných zariadení sa dosahuje realizáciou takej elektrickej inštalácie, ktorá zaistí bezpečnosť osôb proti účinkom prúdu, ktorý by mohol vzhľadom na svoje fyziologické účinky spôsobiť úraz.

Prevádzkové priestory, na ktoré sa vzťahuje stupeň nebezpečenstva úrazu elektrickým prúdom, sa delia na:

• bezpečné,
• nebezpečné,
• mimoriadne nebezpečné.

Väčšina úrazov elektrickým prúdom je spôsobená dotykom so živou časťou zariadenia a to pri všetkých napäťových stupňoch. Pri zariadeniach nn je úraz spôsobený predovšetkým neopatrnosťou a neznalosťou pri opravách, pri vn alebo vvn býva častou príčinou úrazu omyl pri vypnutí opravovanej časti a zapnutí pred dokončením práce.

Živé časti musia byť chránené pred nebezpečným dotykom, pričom sa používajú tri spôsoby ochrany:

• Ochrana polohou spočíva v dodržaní predpísaných vzdialeností živých častí od stanovišťa obsluhy alebo priechodov. Vzdialenosti sa riadia podľa menovitého napätia zariadenia a kvalifikácie osôb, ktoré sa môžu k zariadeniu priblížiť.
• Ochrana zábranou alebo krytím, ktorou sa znemožňuje dotyk.
• Ochrana izoláciou je najčastejší spôsob ochrany v prípade zariadení nn. Spôsob izolácie určuje ČSN 34 1010. Funkciu ochrannej izolácie môže plniť aj pracovná izolácia, napr. káblov nn.

Ochrana pred nebezpečným dotykom neživých častí je dôležitá vzhľadom na to, že na zariadeniach (spotrebičoch) sa pri poruchách môže dočasne objavovať nebezpečné napätie, a nemusí sa to prejaviť na fungovaní rozvodného zariadenia ani spotrebičov. Ochranu možno vykonať týmito spôsobmi:

• zamedzením vzniku nebezpečného dotykového napätia použitím bezpečného napätia, izolovaním týchto častí, oddelením prúdového obvodu spotrebiča od rozvodnej sústavy, napr. transformátorom,
• v sieťach nn s uzemneným stredným vodičom rýchlym odpojením rozvodného zariadenia pomocou ochrany nulovaním, ochranným uzemnením a chráničmi, v sieťach vn a nn izolovaných od zeme následne ochranou uzemnením s súčasným rýchlym odpojením,
• uvedením stanovišťa na rovnaké napätie, ako môže mať pri poruche neživej časti elektrického zariadenia. Veľký vplyv na bezpečnosť má aj správne vykonanie uzemnenia elektrických zariadení.

Biopalivo je palivo tvorené biomasou alebo vyrobené z biomasy (alkohol, bioplyn a pod.), z ktorého sa spaľovaním získava predovšetkým tepelná energia určená na výrobu elektrickej energie. Za biomasy sa považujú organické (nie fosílne) materiály biologického pôvodu, ktoré môžu tvoriť obnoviteľný energetický zdroj. Biomasou môžu byť napr. organické odpadové materiály, palivové drevo a pod. V energetike je využitie biopalív predmetom intenzívneho skúmania a ich použitie nie je také konkurenčne významné ako v prípade iných palív, pretože je ekonomicky náročné.

Celkový výkon elektrárne je celkový brutto výkon elektrárne alebo elektrárenského bloku nameraný na svorkách alternátora.

Cena nedodanej elektriny je cena vzniknutá nedodaním elektrickej energie, pri ktorej vznikajú hospodárske škody (hospodárske straty). Tie delíme na:

• straty (škody) v elektrizačnej sústave,
• straty (škody) u zákazníkov (odberateľov) elektriny.

Tieto typy strát ďalej možno rozdeliť na straty:

• realizačné - vzniknuté nerealizovaním výroby, t. j. nedodaním elektrickej energie a zastavením alebo obmedzením výroby u zákazníkov,
• režimové - vzniknuté odchýlkou prevádzky z optimálneho bodu pri nedodanej dodávke: v elektrizačnej sústave sa zvýšia premenné náklady zákazníkov a je rovnako narušená ich činnosť,
• priame straty(škody) - spôsobené škodou na elektrickom zariadení výrobní a u zákazníkov vrátane nákladov na revíziu zariadenia.

Pri zistení týchto strát sa v praxi pracuje len s expertnými odhadmi.

Cena za elektrinu sa určuje u zákazníkov elektrickej energie ako podiel súčtu všetkých platieb za odobratú elektrickú energiu a objemu odobratej elektrickej energie (Sk/kWh). Zvyčajne sa používajú zložené ceny (resp. sadzby či tarifné systémy), ktoré majú stálu zložku (nezávislú od veľkosti odberu elektrickej energie, t. j. plat za výkon, resp. za maximum odobratého výkonu, namerané, dohodnuté, technické a pod.) a premennú zložku (závislú od veľkosti odberu elektrickej energie).

V zásade platí, že pri rovnakom objeme odobratej elektrickej energie môžu mať rozliční zákazníci rozličnú cenu v závislosti od tarifného systému a druhu, resp. spôsobu odberu.

U výrobcu, resp. distributéra sa priemerná cena určuje ako podiel súčtu celkových nákladov na výrobu elektrickej energie s primeraným ziskom a objemu dodanej elektrickej energie. Metóda určovania ceny na základe priemerných merných cien a primeraného zisku býva v literatúre označovaná ako cost plus. Túto metódu možno využiť pri regulácii cien monopolného energetického podniku (pozri spravodlivá cena). Okrem tejto metódy možno použiť jednoduchšiu metódu, kde cena za elektrinu závisí od vonkajšieho ekonomického prostredia (inflácia, kurz meny, daňové podmienky), ktorá sa snaží nahradiť neexistujúce alebo len veľmi nedokonalé trhové prostredie v odvetví. Táto metóda sa nazýva cenový strop (price cap regulation). Na konkurenčnom trhu s elektrinou sa pracuje s tzv. cenami okamžitými (dodanými), resp. spotovými. Sú odvodené na základe marginálnych nákladov a sú ovplyvnené okamžitou situáciou na trhu s elektrinou. Používanie pojmov sadzba a tarifa je nejednotné, pretože niekedy je pojem sadzba nadradený pojmu tarifa. Sadzba označuje tarifný systém a tarifa je konkrétna cena elektrickej energie alebo výkonu v Sk za kWh či kW, napr. bytová sadzba s dennou a nočnou tarifou, alebo je to opačne, čo sa javí logickejšie, napr. bytová tarifa s dennou a nočnou sadzbou za odobratú energiu v príslušných časových pásmach.

Činný výkon je z fyzikálneho hľadiska výkon, ktorý možno meniť na druh energie vhodný na konečné použitie (energia mechanická, chemická, svetelná, zvuková a tepelná). Každá energetická premena je spojená so stratami, keď sa časť energie neužitočne mení na teplo.

Pre stredný výkon definovaný v obvodoch striedavého prúdu platí vzťah:

,

kde T je časové obdobie, v ktorom počítame činný výkon (napr. dĺžka jednej periódy)

u je okamžitá hodnota napätia,

i je okamžitá hodnota prúdu.

Pri sínusovom priebehu striedavého prúdu sa výkon rovná súčinu efektívnej hodnoty napätia, efektívnej hodnoty prúdu a účinníku, t. j. pre jednofázový obvod platí:

P = U. I. cos w,

kde w je fázový posun medzi vektormi prúdu a napätia a cos w je účinník.

V trojfázových sústavách sa činný výkon rovná súčtu činných výkonov v jednotlivých fázach, t. j. pre súmernú trojfázovou sústavu platí:

P = 3. U. I. cos w,

kde U označuje efektívnu hodnotu napätia medzi fázou a zemou (fázové napätie). V obvodoch jednosmerného prúdu je definovaný iba (činný) výkon určený súčinom napätia a prúdu. Súčin prúdu a účinníka udáva tzv. činný prúd, ktorý je ako zložka prúdu vo fáze s napätím.

Denný diagram zaťaženia (DDZ) vyjadruje časovú postupnosť zaťaženia v danej oblasti (ES alebo jej častí) v priebehu daného dňa. DDZ sa zvyčajne vyjadruje postupnosťou dvadsaťštyrihodinových hodnôt zaťaženia, ale môže byť vyjadrený aj po štvrťhodinách, minútach či v päťsekundových intervaloch. Prvá hodnota hodinového DDZ je hodnota zaťaženia o 1.00 h, posledná hodnota zaťaženia o 24.00 h. V priebehu roka sa zvyčajne rešpektuje aktuálne platný čas, t. j. letný a zimný čas.

Diagram zaťaženia vyjadruje časovú postupnosť zaťaženia vyjadrenú v pravidelných časových intervaloch v danej oblasti (ES alebo jej častí) v priebehu zvoleného obdobia (deň, týždeň, mesiac, rok), minimálne však v priebehu jedného dňa. Je vyjadrený v grafickej forme, ale na kratšie obdobie (deň) môže byť uvádzaný aj numericky.

Na účely štatistiky elektroenergetiky sa diagram zaťaženia vyjadruje v kategórii tuzemská brutto spotreba (resp. brutto spotreba bez čerpania v PVE), pričom ide o hodnoty v danom okamihu (hodine) namerané na svorkách generátorov zdrojov, dané ES. Pokiaľ sa tieto namerané hodnoty prepočítavajú na 50 Hz, treba túto informáciu vždy uviesť. Energetický objem DZ (plocha diagramu, resp. jej integrálny súčet) sa nemusí numericky rovnať spotrebe elektriny v danom období, pretože nejde o spojité meranie zaťaženia. Na účely modelových štúdií chodu ES v perspektíve (príprava prevádzky, všetky typy rovnováhy) sa diagramy zaťaženia spracúvajú v kategórii tuzemská netto spotreba + straty v sieťach, ktoré sú skonštruované tak, že od východiskových diagramov zaťaženia (v kategórii brutto spotreba bez čerpania v PVE) sa odráta vlastná spotreba podľa štatistiky. Rovnako možno po odčítaní strát v sieťach zostaviť aj diagramy zaťaženia v kategórii tuzemská netto spotreba, ktoré by vyjadrovali sumárne zaťaženie všetkých (v danom okamihu) zapojených spotrebičov. Pri týchto typoch DZ sa ich energetický objem numericky rovná predpokladanej spotrebne elektriny v danom období, pretože hodnoty zaťaženia predstavujú ich priemerné očakávané hodnoty v danom intervale (spravidla v hodine).

Dispečerské riadenie v distribučných sústavách je centralizované riadenie zabezpečujúce hospodárnu a spoľahlivú dodávku elektrickej energie zákazníkom v danom čase v požadovanom množstve a primeranej kvalite. Efektívnym riadením distribučných sústav sa zabezpečuje jej spoľahlivosť pri minimálnych nákladoch. Centrum dispečerského riadenia tvoria regionálne a rajónové dispečingy, ktoré riadia zverenú časť distribučnej sústavy. Regionálne dispečingy majú dve zložky:

• Operatívna kontroluje dennú prevádzku zariadenia elektrizačnej sústavy príslušnej oblasti. Pri poruchách v sústave lokalizuje poruchové miesta a dáva príkazy na ich odstránenie ako výrobniam, tak aj rozvodným zariadeniam a zabezpečuje čo najrýchlejšiu obnovu kvalitnej dodávky elektriny.
• Plánovacia (útvary prípravy prevádzky) sa pripravuje na základe požiadaviek zákazníkov, štatistických údajov, meteorologických a hydrologických predpovedí a hlásení prevádzky elektrizačnej sústavy danej oblasti na dlhšie obdobie. Zostavuje aj diagram zaťaženia a zabezpečuje jeho rozbor na jednotlivé výrobné, prenosové a odberateľské časti vzhľadom na dohodnuté odberové diagramy, plány údržby a plány bežných a generálnych opráv.

Rajónové dispečingy majú iba operatívnu zložku.

Distribučná stanica je elektrická stanica, ktorá je súčasťou distribučných ES. Zabezpečuje rozvod elektrickej energie do určitej oblasti, resp. zásobuje elektrinou väčšie množstvo zákazníkov s rozdielnym stupňom dôležitosti. Distribučné stanice možno rozdeliť z niekoľkých hľadísk. Ich funkcia v sústave je rozličná. Delia sa na:

• transformovne,
• spínacie stanice,
• meniarne,
• kompenzačné stanice.

Distribučná sústava je súbor zariadení určených na rozvod elektriny z prenosovej sústavy alebo zo zdrojov zapojených do nej ku koncovým používateľom s využitím najvhodnejšej napäťovej hladiny. Súčasťou distribučnej sústavy sú aj jej riadiace, ochranné, zabezpečovacie a informačné systémy. V podmienkach elektrizačnej sústavy SR ide o zariadenia s napätím 110 kV a nižším.

Napäťové hladiny používané v distribučných sústavách sa v jednotlivých štátoch líšia a sú závislé od historického vývoja príslušnej elektrizačnej sústavy a od plochy sústavy v relácii vzhľadom na susedné sústavy. V podmienkach SR zahŕňajú hladinu veľmi vysokého napätia (vvn) 110 kV, ďalej hladinu vysokého napätia (vn), väčšinou 22 kV, ale aj 35 kV, a priemyselné siete 10 kV (na niektorých miestach dočasne 5,25 kV a 6 kV, ktoré nie sú v rade normalizovaných napätí). Hladina nízkeho napätia (nn) 230/400 V slúži na rozvod elektriny zákazníkom.

Dopyt po elektrickej energii je očakávaná spotreba pri určitých (klimaticky normálnych, cenových) podmienkach. Dopyt nie je totožný s konečnou spotrebou, líši sa o spotrebu energetických procesov (ťažba a úprava palív, výroba a doprava tepla), neobsahuje vlastnú spotrebu, spotrebu na čerpanie ani straty v sieťach. Pojem dopyt vychádza z anglického prekladu termínu demand, kde tento pojem - podľa anglickej literatúry - zahŕňa dopyt po elektrickej energii, t. j. spotrebu elektriny [GWh] v určitom časovom období (deň, mesiac, rok), ale aj dopyt po elektrickom výkone, t. j. zaťaženie [MW] v určitom konkrétnom okamihu (napr. v ročnom maximu zaťaženia).

U nás sa pojem dopyt v princípe používa iba na označenie spotreby elektriny (pojmy diagramy dopytu, denné diagramy dopytu atď. v zmysle zaťaženia sa nepoužívajú), kde však nie je jednoznačne jasné, o akú kategóriu spotreby ide. Uvádza sa, že ide o užitočnú spotrebu elektriny v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva, celkovú spotrebu elektriny u konečných zákazníkov, ktorá nie je využitá na ďalšiu výrobu elektriny (t. j. konečnú spotrebu), tuzemskú netto spotrebu. Tieto kategórie spotreby elektriny sa však významovo a numericky podstatne líšia.

Dovoz elektriny je množstvo elektrickej energie dodanej zo susedných sústav do vlastnej ES v danom období. Dovoz elektriny sa detailnejšie člení na:

• dovoz plánovaný je dovoz elektrickej energie uskutočňovaný na základe zmluvy obchodných partnerov,
• dovoz neplánovaný je dovoz elektriny vzniknutý odchýlkami skutočne realizovaných dovozov od dovozov plánovaných.

Súhrne sa plánovaný a neplánovaný dovoz označuje ako colne deklarovaný dovoz elektriny.

Spotový dovoz je operatívne dohodnutý dovoz na spotovom trhu.

Elektráreň je energetické zariadenie, ktoré vyrába elektrickú energiu formou premeny z rozličných druhov energií na energiu elektrickú. Zahŕňa zariadenie na premenu energie, stavebnú časť a všetky potrebné pomocné zariadenia.

Podľa prvotného zdroja energie sa elektrárne delia na vodné, veterné, slnečné (solárne) a tepelné. Tepelné elektrárne sa ďalej členia podľa zdroja tepla na jadrové (nukleárne palivo) a tepelné elektrárne na fosílne palivá (čierne uhlie, hnedé uhlie, mazut, plyn, odpad).

Podľa druhu poháňacieho stroja sa rozlišujú elektrárne s parnými turbínami, plynovými turbínami a spaľovacími motormi. Elektráreň môže pozostávať z viacerých výrobných jednotiek.

Elektrická energia je forma energie, ktorá sa využíva prostredníctvom elektromagnetického poľa. V odbornej literatúre sa často namiesto pojmu elektrická energia používa pojem elektrina. V prípade jednosmerného prúdu je elektrická energia definovaná vzťahom:

W = U. I. t,

kde U je napätie [V],

I je prúd [A],

t je trvanie časového intervalu [h].

Pri striedavom prúde sa pojmom elektrická energia označuje činná energia (t. j. energia, ktorá môže byť premenená na prácu), definovaná pomocou integrálu:

Pre sínusový priebeh prúdu a napätia je činná energia daná vzťahom:

W = U. I. t. cos j,

kde cos j je účinník.

V technickej praxi je technickou jednotkou činnej elektrickej energie Wh (watthodina) alebo jej násobky. Medzi Wh a J (joule) platí vzťah: Wh = 3600 J = 3,6 kJ. V elektroenergetike sa bežne používajú násobky základných jednotiek, napr.: MWh = 3,6 GJ.

Aj napriek tomu, že elektrická energia udržiava v podstate chod väčšiny priemyslu, ale aj ďalších odvetví národného hospodárstva, v celosvetovom meradle predstavuje elektrina okolo 10 % z celkovej spotreby energie.

Elektrická sieť je spojovacím článkom medzi výrobou a spotrebou elektrickej energie. Je to súbor jednotlivých vzájomne prepojených elektrických staníc, vonkajších a káblových elektrických vedení určených na prenos a rozvod elektrickej energie. Podľa prúdovej sústavy rozoznávame:

• jednosmernú elektrickú sieť,
• striedavú elektrickú sieť.

Podľa účelu sa elektrické siete delia na:

• distribučné,
• prenosové.

Podľa menovitého napätia rozdeleného podľa ČSN 330010 sa elektrické siete delia na:

• siete nízkeho napätia nn (nad 50 V do 1000 V združeného striedavého menovitého napätia vrátane),
• siete vysokého napätia vn (nad 1 kV do 52 kV združeného striedavého menovitého napätia vrátane),
• siete veľmi vysokého napätia vvn (nad 52 kV do 300 kV združeného striedavého menovitého napätia vrátane),
• siete zvlášť vysokého napätia zvn (nad 300 kV do 800 kV združeného striedavého menovitého napätia vrátane),
• siete ultravysokého napätia uvn (nad 800 kV združeného striedavého menovitého napätia vrátane).

Poznámka: Delenie podľa napätia v SR by bolo vhodné uviesť v súlade s rozmedziami napätia uvedenými v ČSN IEC 38 (33 01 20) Normalizované napätie IEC, 6. vydanie z roku 1983, napr. nasledovne:

• siete so striedavým menovitým združeným napätím medzi 100 V a 1000 V vrátane (nn),
• trojfázové siete so striedavým menovitým združeným napätím nad 1 kV do 35 kV vrátane (vn),
• trojfázové siete so striedavým menovitým združeným napätím nad 35 kV do 230 kV vrátane (vvn),
• trojfázové siete so striedavým najvyšším združeným napätím nad 245 kV (zvn).

Elektrické napätie je krivkový integrál intenzity elektrického poľa z jedného bodu do druhého, definovaný aj ako rozdiel potenciálov v obidvoch bodoch:

Elektrické pole vychádza z nasledovných definícií:

• matematickej, kde je pole definované ako priestor (alebo jeho časť), v ktorom je definovaná určitá funkcia,
• fyzikálnej, kde sa pole chápe ako priestor (alebo jeho časť), v ktorom pôsobí určitý druh sily.

Z tohto hľadiska potom chápeme elektrické pole ako pole spôsobené elektrickými nábojmi.

Ak je pole vybudené elektrickými nábojmi, hovoríme o elektrostatickom poli. Pokiaľ je vybudené pohybujúcimi sa elektrickými nábojmi, hovoríme o elektromagnetickom poli.

Elektrické vedenie je súbor vodičov, izolačných materiálov a konštrukcií určených na prenos elektrickej energie medzi dvoma bodmi elektrickej siete.

Podľa druhu rozoznávame:

• káblové vedenia, ktoré môžu byť uložené v zemi, na lávkach alebo zavesené na stožiaroch,
• vonkajšie vedenia, ktorých vodiče sú vedené nad zemou (terénom) zvyčajne pomocou izolátorov a vhodných podperných bodov (stožiarov),
• vedenia izolované plynom, ktorého vodiče sú zapuzdrené a izolované stlačeným plynom.

Elektrické vedenia sa delia podľa:

• účelu na: rozvodné a prenosové,
• umiestnenia na: vonkajšie, káblové a na elektrickú inštaláciu,
• menovitého napätia: na mn, nn, vn, vvn, zvn a uvn,
• prúdovej sústavy na: vedenie jednosmerného a striedavého prúdu.

Elektrické vykurovanie je spôsob vykurovania využívajúci premenu elektrickej energie na energiu tepelnú (teplo). Elektrické vykurovanie môže pozostávať zo sústavy lokálnych vykurovacích telies, ktoré môžu byť akumulačné, priamovýhrevné ako klasické ústredné kúrenie s potrubným rozvodom tepelného média alebo aj ako podlahové vykurovanie.

Na elektrické vykurovanie domácností možno použiť najmä nasledujúce vykurovacie systémy:

• akumulačné pece,
• priamovýhrevné ohrievače (konvektory),
• zmiešané (hybridné) vykurovacie systémy,
• elektrické kotly na ústredné kúrenie,
• elektrické podlahové vykurovanie.

Elektrické vykurovanie je ekologicky čisté, bezpečné, výkonné, s regulovateľnou prevádzkou, nenáročné na obsluhu, väčšinou nehlučné a estetické. Práve tieto prednosti robia elektrické vykurovanie z pohľadu používateľa veľmi príťažlivým, na druhej strane sa však celková komfortnosť odráža v relatívne vysokých nákladoch na jeho prevádzku v porovnaní s vykurovaním plynovým alebo centrálnym zásobovaním teplom. Dôležité je preto obmedziť predovšetkým tepelné straty, ktoré vznikajú napr. prestupom tepla, vetraním či stratami tepla v odvádzanej teplej vode. Tepelné straty v obytnom objekte by pritom nemali presiahnuť hodnoty stanovené normou a dajú sa znížiť dodatočnou izoláciou domu (zateplením).

Moderné elektrické vykurovanie sa už dnes nezaobíde bez automatickej regulácie. Vývojom sa postupne prechádza od jednoduchej regulácie termostatom na spotrebiči napr. k využitiu priestorových termostatov s možnosťou týždenného alebo mesačného programovania. Najmodernejšie systémy využívajú na optimalizáciu prevádzky systému vykurovania mikropočítačovú techniku, prípadne môžu byť súčasťou počítačom riadených inteligentných budov.

Elektrický kotol na ústredné vykurovanie je zdroj tepla určený na ústredné kúrenie v otvorených i uzatvorených systémoch s núteným obehom vody.

Elektrický ohrev vody je úprava (ohrev) vody podľa požiadaviek, realizovaná na základe premeny elektrickej energie na energiu tepelnú, určenú na ohrev vody. Teplá úžitková voda (TÚV) je neodmysliteľnou súčasťou vybavenia domácností, pracovísk, služieb, ale uplatňuje sa aj pri kultúrnom a športovom vyžití. Mala by sa podľa možností pripravovať ekonomicky a energeticky najúspornejšie.

Na ohrev vody sa najčastejšie používajú elektrické ohrievače, ktoré z hľadiska konštrukcie a pracovného režimu môžeme rozdeliť na:

• akumulačné ohrievače (bojlery),
• prietokové ohrievače.

Pri výbere nového ohrievača vody je vhodné riadiť sa niektorými odporúčaniami:

• Veľkosť bojlera (jeho výkon) možno určiť v závislosti od počtu členov domácnosti. Akumulačný ohrievač s doohrevom je užitočný v neočakávaných situáciách pri zvýšenej spotrebe teplej vody.
• V prípadoch, že teplú vodu rozvádzate potrubím po dome alebo byte z jedného miesta, možno zvážiť kúpu jedného veľkého bojlera alebo niekoľkých menších ohrievačov z dôvodov veľkých tepelných strát v potrubí.
• Akumulačný ohrievač nie je vhodné umiestniť v najchladnejšej miestnosti.
• Pred uvedením do prevádzky treba požiadať distribučný podnik o pridelenie sadzby N za odber elektrickej energie.

Elektrický prúd je pohyb elektrických nábojov v prostredí alebo v obvode. Elektrický prúd patrí medzi základné veličiny SI sústavy a základnou jednotkou je A (ampér). Smer prúdu je dohodnutý proti smeru zápornej elektriny.

Prúd, ktorý nemení svoj smer, sa nazýva jednosmerný prúd.

Pre jednosmerný prúd platí Ohmov zákon, ktorý je definovaný:

,

kde I je prúd [A],

U je napä tie [V],

R je odpor [W].

Prúd, ktorý mení svoj smer a veľkosť, sa označuje ako striedavý prúd, pre ktorého okamžitú hodnotu platí:

i = I_max sin(wt - j),

kde I_max je amplitúda (maximálna hodnota) striedavého prúdu,

w je uhlová frekvencia,

j je fázový posun.

V súčasnosti má väčšie využitie striedavý prúd, pretože vo viacfázových sústavách vytvára točivé magnetické pole, ktoré umožňuje konštrukciu jednoduchých (indukčných) motorov na elektrické pohony. Striedavý prúd možno jednoducho transformovať na rozličné úrovne napätia, čo uľahčuje prenos elektriny na veľké vzdialenosti.

Elektrický výkon. V elektrických obvodoch jednosmerného prúdu sa definuje len činný výkon, definovaný súčinom prúdu a napätia:

P = U. I

Pri striedavom prúde definujeme zdanlivý výkon, formálne zhodný s výkonom jednosmerného prúdu:

S = U. I

Činný výkon striedavého prúdu definujeme ako:

P = U. I. cos j

a len tento výkon možno premeniť na užitočnú prácu.

Jalový výkon je definovaný ako súčin:

Q = U. I. sin j

Tento výkon je spotrebovaný na vytvorenie elektrického alebo magnetického poľa a nevykonáva užitočnú prácu. Elektrický výkon vstupujúci do spotrebiča sa označuje ako príkon a je vždy väčší ako užitočný výkon o straty. Súčet príkonov všetkých spotrebičov pripojených k vedeniu alebo zdroju prúdu sa označuje ako zaťaženie.

Elektrizačná sústava (ES) je systém zabezpečujúci plynulé odovzdávanie elektrickej energie elektrickými sieťami ovládanými informačným systémom, ktorý sprostredkúva reguláciu a riadenie sústavy. ES teda zabezpečuje výrobu, prenos, rozvod (distribúciu) a konečné využitie (spotrebu) elektrickej energie. V odbornej literatúre nájdeme vysvetlenie, ktoré do ES nezahŕňa subsystém spotreby elektrickej energie. Okrem výrobného, prenosového a distribučného zariadenia, ktoré tvorí hlavné prvky tohto systému, ES obsahuje rad ďalších prvkov zabezpečujúcich meranie, kontrolu, ochranu, reguláciu a riadenie. ES v súčasnosti tvorí vysoko centralizovaný systém s prepracovanými metódami riadenia. V anglickej odbornej literatúre sa pre elektrizačnú sústavu veľmi často používa skratka EPS (electric power system).

Energetická legislatíva je súbor legislatívnych noriem (zákony, vyhlášky, nariadenia apod.), ktorými štát upravuje podnikanie v oblasti energetiky. Základná právna norma býva obvykle označovaná ako energetický zákon. V SR je základným zákonom zákon č. 70/1998 o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Energetická politika je súbor pravidiel a podmienok, ktorými štát ovplyvňuje (usmerňuje) podnikanie v odvetví energetiky a stanovuje priority, ciele, termíny, záväzky a nástroje vzťahujúce sa na energetiku v súlade s potrebami hospodárskeho a spoločenského rozvoja vrátane ochrany životného prostredia. Praktické uplatňovanie zabezpečuje nadväzujúca energetická legislatíva, ktorú v širších súvislostiach zahŕňa pojem energetická politika.

Energetické jednotky. Základnou jednotkou energie v SI sústave je 1 joule [J]. Je to práca, ktorú vykoná sila 1 N na dráhe 1 m. Používa sa predovšetkým v systémoch zásobovania teplom, kde sa často v praxi vyskytujú jej násobky:

1 GJ (gigajoule) = 10⁹ J

1 TJ (terajoule) = 10¹² J

1 PJ (petajoule) = 10¹⁵ J

Energiu môžeme vyjadriť aj ako výkon pôsobiaci určitú časovú jednotku. Základnou jednotkou je wattsekunda [Ws], pričom platí, že 1 J = 1 Ws. V elektroenergetike sa najčastejšie používa ako jednotka energie watthodina [Wh], pričom platí:

1 Wh = 3600 Ws = 3,6 kJ

V elektroenergetike sa veľmi často používajú násobky základnej jednotky, z ktorých najbežnejšie sú:

1 kWh (kilowatthodina) = 10³ Wh = 3,6 MJ

1 MWh (megawatthodina) = 10⁶ Wh = 3,6 GJ

1 GWh (gigawatthodina) = 10⁹ Wh = 3,6 TJ

1 TWh (terawatthodina) = 10¹² Wh = 3,6 PJ

Energetické zdroje sa chápu dvoma spôsobmi:

Zdroje ako materiály (suroviny, napr. palivá), prírodné objekty alebo javy, z ktorých možno procesom premeny získať užitočnú energiu. Pojem primárne energetické zdroje sa v tomto prípade používa pri zostavovaní energetických bilancií. Primárne zdroje sú zdroje, ktoré sa získavajú priamo v prírode, a sú nimi predovšetkým vodná energia, fosílne palivá, izotopy uránu a pod.

Zdroje ako zariadenia, kde sa tento pojem chápe ako zariadenie (alebo súbor zariadení) určené na premenu primárnej energie na formu vhodnú na prenos alebo priame použitie.

V elektroenergetike chápeme pod zdrojom elektrickej energie predovšetkým elektrárne.

Energetický audit je vo všeobecnosti prieskum efektivity a účelnosti súčasnej spotreby všetkých foriem energie v sledovanom objekte. Navrhuje technicko-organizačné opatrenia, ktoré vedú k zníženiu výrobnej a nevýrobnej spotreby energie a robí jej ekonomické vyhodnotenia.

Rozsah a náročnosť auditu závisia od veľkosti objektu a zložitosti príslušných výrobných a spotrebných zariadení. Z tohto hľadiska sa audit delí na:

• základný - predbežný,
• podrobný.

Základný - predbežný energetický audit je zameraný na zistenie celkového stavu energetického hospodárstva a úrovne hospodárenia s energiou v jeho jednotlivých častiach na základe analýzy časového radu prevádzkových a štatistických údajov, prehliadky objektu a odborného posúdenia hlavných článkov energetického systému. Výsledkom uvedeného auditu je spresnenie energetickej bilancie celého energetického hospodárstva a jeho jednotlivých článkov, jeho komplexné posúdenie a spracovanie návrhu opatrení vychádzajúcich z lokalizácií a identifikácií nadmernej spotreby energie.

Podrobný energetický audit je zameraný na najzávažnejšie problémy efektívneho využívania energie. Na rozdiel od základného auditu sú pri ňom pomocou merania a vyhodnocovania detailných podkladov spracované podrobné hmotnostné a energetické bilancie vybratých častí energetického hospodárstva či technologických súborov. Zmysel podrobného auditu je poskytnúť prevádzkovateľovi daného energetického hospodárstva čisto objektívne informácie o súčasnom stave výroby a spotreby energie, pričom návrhy na dosiahnutie úspor energie sú spracované s maximálne dosiahnuteľnou presnosťou.

Zatiaľ čo v bytovej a nevýrobnej sfére vychádza energetický audit väčšinou z metodiky základného auditu, v priemyselných podnikoch je účelné, aby sa aj pri požiadavke na podrobný audit vykonal základný - predbežný audit pretože technická, prevádzková a ekonomická problematika je v tomto prípade podstatne zložitejšia a previazanejšia. Je zrejmé, že v priemyselných podnikoch sú výsledky energetického auditu významným podkladom pre tvorbu stratégie vývoja energetického hospodárstva.

Neoddeliteľnou súčasťou návrhov technicko-organizačných opatrení v rámci sledovaného objektu, ktoré sú výsledkom auditu, musí byť ich ekonomické vyhodnotenie.

Energia je podľa Maxa Plancka schopnosť systému produkovať externú aktivitu (prácu). To je často používaná definícia energie.

Rozlišujeme nasledujúce formy energie:

• mechanická energia,
• tepelná energia (teplo),
• chemická energia,
• energia fyzikálnych väzieb,
• energia elektromagnetického vlnenia,
• elektrická energia (elektrina).

V anglickej literatúre sa používa pojem energy, ale stretneme sa aj s pojmom power, ktorého presný význam je však výkon.

Európska energetická charta je politická deklarácia, stanovujúca základné pravidlá podnikania v energetike v Európe, prijatá v EÚ roku 1994. Dôležitejšia ako Európska energetická charta (EECH) je dohoda o EECH, ktorá má po ratifikácii právnu záväznosť. Charta stanovuje iba orientačné zásady a mala by sa rešpektovať pri príprave energetickej politiky štátu.

Fáza je vodič či akýkoľvek iný prvok viacfázovej striedavej siete, ktorý je za normálneho stavu pod napätím.

Fázové napätie je napätie medzi koncami vinutí jednej fázy zariadenia. Niekedy je fázové napätie definované rovnako ako napätie medzi fázovým vodičom a nulovým bodom viacfázovej sústavy striedavého prúdu. Vo viacfázovej sústave je ešte definované tzv. združené napätie ako napätie medzi rozličnými fázami.

Medzi fázovým a združeným napätím v súmernej trojfázovej sústave platí vzťah:

Frekvencia (kmitočet) je počet kmitov za jednotku času. Jednotkou frekvencie f je 1 Hz (hertz je počet kmitov za sekundu). Ak sa čas jedného kmitu (perióda) rovná T, potom je frekvencia daná vzťahom:

Pre sínusové veličiny sa používa aj pojem uhlová frekvencia a je definovaná vzťahom:

w = 2pf

Havarijná porucha je porucha, ktorá je náhla a úplná.

Hromadné diaľkové ovládanie je činnosť, pri ktorej dochádza k riadeniu (spínaniu) elektrických spotrebičov (elektrotepelných, chladiacich a pod.). Slúži na riadenie zaťaženia v ES. Hromadné diaľkové ovládanie sa vykonáva pomocou vysielačov umiestnených v rozvodniach distribučných sústav a prijímačov umiestnených u spotrebiteľov. Prenos signálu je sprostredkovaný po vedeniach distribučných sústav. Jednotlivé typy spotrebičov sú rozlíšené rozličnými tvarmi signálov (telegramov).

Impedancia je definovaná ako podiel efektívneho napätia na svorkách obvodu k efektívnemu prúdu, ktorý obvodom preteká. Impedancia vyjadruje základný vzťah medzi napätím a prúdom v obvodoch striedavého prúdu.

Impedancia je modulom komplexnej veličiny, tzv. komplexnej impedancie.

,

kde je R je odpor (rezistencia) a X je reaktancia.

Inštalovaný výkon je daný súčtom menovitých činných výkonov všetkých generátorov elektrárne, ktoré tieto generátory musia byť schopné dodávať za istých technických podmienok a pri dodržaní menovitých hodnôt základných parametrov. Inštalovaný výkon elektrizačnej sústavy je súčet inštalovaných výkonov elektrární elektrizačnej sústavy.

Jediný kupujúci je právnická osoba zodpovedná za jednotné riadenie prenosovej sústavy, centralizovaný nákup a predaj elektriny. Je to vlastne subjekt trhu s elektrickou energiou, ktorý elektrickú energiu vykupuje, zabezpečuje jej predaj vrátane zabezpečenia systémových služieb. Jediný kupujúci je jednou z alternatív možnosti prístupu k sieťam.

Kaskáda VE je súbor vodných elektrární, postavených na jednom toku tak, že ich chod je vzájomne hydraulicky závislý. Kaskádu vodných elektrární môžu tvoriť tieto typy elektrární:

• akumulačné,
• vyrovnávacie,
• prietokové,
• prečerpávacie.

Pri silných hydraulických väzbách môže mať výkon kaskády charakter závislého výkonu.

Chod kaskády ovplyvňujú aj hydrologické pomery daného povodia.

Klasická elektráreň je elektráreň, v ktorej sa elektrická energia vyrába premenou z tepelnej energie získanej spaľovaním fosílnych palív. Tepelná energia sa generuje v kotle, kde vzniká para poháňajúca turbínu, v ktorej sa tepelná energia mení na kinetickú a tá sa v alternátore mení na energiu elektrickú. Zároveň sa časť vyrobenej tepelnej energie môže odvádzať na priame použitie.

Funkčne tvoria klasickú elektráreň hlavné súbory zariadení (kotol, parná turbína, alternátor atď.) a pomocné súbory zariadení (kondenzácia, regenerácia, chemická príprava vody, systém kontroly a riadenia, regulácia, likvidácia odpadov atď.).

Existuje celý rad typov klasických elektrární, rozlišujúcich sa predovšetkým použitým druhom fosílneho paliva, konečným produktom (teplo, elektrická energia a ich kombinácia), druhom parnej turbíny, klasifikáciou rozhodujúcich parametrov atď.

Klasifikácia elektrární: V ES spolupracujú rozličné druhy elektrární, ktoré sa od seba líšia technickými, ale aj ekonomickými znakmi. Klasifikácia je v podstate členenie elektrární podľa istých kritérií, ktorými sú napr.:

• druh primárnej energie,
• funkcia,
• veľkosť inštalovaného výkonu elektrárne v ES,
• technologické procesy,
• organizácia.

Niekedy je účelné triediť aj parné elektrárne podľa akosti používaného paliva, vzdialenosti dopravy uhlia, parametrov pary, druhu chladenia, veku výrobne, premennej zložky merných vlastných nákladov výroby atď. V týchto prípadoch sa často používa viacstupňové triedenie, pri ktorom sa skupiny výrobní delia ďalej na podskupiny atď.

Kolísanie napätia je nepravidelná zmena napätia (cyklická zmena obalovej krivky napätia), ktorá ovplyvňuje kvalitu dodávky elektrickej energie. Kolísanie napätia by nemalo presiahnuť na dohodnutých miestach predpísané tolerancie.

To sa dá dosiahnuť vhodnou voľbou prierezu vedenia, prevodov regulačných transformátorov, nastavením vhodných prevodov distribučných transformátorov a použitím paralelnej, prípadne sériovej kompenzácie v sieťach, kde je chybný účinník.

Kolísanie napätia možno určiť buď priamou metódou merania podľa špecifikácie IEC 868, alebo analyticky. Norma IEC 1000-3-3 Obmedzenia kolísania napätia a blikania v nízkonapäťovej distribučnej siete pre zariadenia s menovitým prúdom menším alebo rovným 16 A stanovuje hraničné hodnoty pre rozličné relatívne zmeny napätia. Cieľom merania je zistiť hraničné kolísanie napätia, ktoré môže byť spôsobené jednotlivým spotrebičom pri skúške za stanovených podmienok.

Kombinovaná výroba elektriny a tepla alebo kogenerácia je spôsob hospodárneho využitia primárnych energetických zdrojov. Výhoda kombinovaného spôsobu výroby vyplýva z jeho tepelných vlastností - nižšia merná spotreba tepla v palive a vyššia tepelná účinnosť tepelného obehu kombinovanej výroby. Do úvahy treba vziať určitú viazanosť elektrických výkonov na dodávku tepla.

Princíp kombinovanej výroby elektriny a tepla je taký, že najskôr sa vyrobí elektrická energia a potom sa nízkopotenciálna tepelná energia odovzdáva zákazníkom, napr. spaľovacia turbína s výmenníkom (kotlom) využívajúcim teplo z výfukových plynov. U menších spotrebiteľov elektriny a tepla sa často presadzujú spaľovacie piestové motory na zemný plyn poháňajúci alternátor, s využitím odpadového tepla.

Kombinovaný cyklus je vzájomné prepojenie tepelných obehov spaľovacej a parnej turbíny. V spaľovacej turbíne sa tepelná energia z výfukových plynov odvádza do výmenníka (alebo kotla s prídavným spaľovaním) na výrobu prehriatej pary, ktorou sa poháňa parná turbína. Parná turbína môže byť kondenzačná alebo v prípade kogenerácie protitlaková odberová s následnou dodávkou tepla. Takto usporiadané elektrárne majú vyššiu účinnosť ako elektrárne iba so spaľovacími turbínami, výhodu v rýchlom nadbiehaní za studeného stavu a disponujú vysokou pružnosťou zmien výkonu spaľovacích turbín.

Kompaktné žiarivky sú žiarivky, ktoré majú elektronický predradník zabudovaný do pätice. Ich výhodou je, že nimi môžeme priamo nahradiť žiarovky v existujúcich svietidlách (majú rovnakú päticu ako žiarovky).

Kompenzátor je zariadenie určené na kompenzáciu jalového výkonu v elektrizačnej sústave. Kompenzácia zmenšuje straty a úbytok napätia vo vedení a súčasne dovoľuje elektrické vedenie a transformátory dimenzovať na menší zdanlivý výkon.

Podľa spôsobu pripojenia kompenzátorov u zákazníkov rozoznávame kompenzáciu individuálnu, skupinovú, centrálnu alebo kombinovanú.

Podľa spôsobu zapojenia kompenzátorov rozoznávame kompenzáciu priečnu a pozdĺžnu.

Podľa vyhotovenia sa kompenzátory delia na:

• statické, t. j. kondenzátory, tlmivky, tyristorovo riadené statické kompenzátory (SVC - Static VAR Compensator), tyristorovo riadený reaktor (TCR - Thyristor Controlled Reactor), tyristorovo spínaný kondenzátor (TSC - Thyristor Switched Capacitor), tyristorovo spínaný reaktor (TSR - Thyristor Switched Reactor), tyristorovo riadený sériový kondenzátor (TCSC - Thyristor Controlled Series Capacitor), tyristorovo riadený sériový reaktor (TCSR - Thyristor Controlled Series Reactor), tyristorovo spínaný sériový kondenzátor (TSSC - Thyristor Switched Series Capacitor), tyristorovo spínaný sériový reaktor (TSSR - Thyristor Switched Series Reactor),
• rotačné, t. j. synchrónne kompenzátory.

Na kompenzáciu účinníka u zákazníkov sa používajú statické kondenzátory olejové, tlakové a bezolejové.

Kondenzátor je pasívny prvok elektrických obvodov tvorený sústavou dvoch vodičov oddelených dielektrikom (izolantom). Podľa typu dielektrika rozlišujeme kondenzátory:

• so vzduchovým (plynným) dielektrikom,
• s papierovým dielektrikom,
• z metalizovaného papiera,
• s plastovou fóliou,
• sľudové,
• keramické alebo sklené,
• elektrolytické.

Podľa konštrukcie delíme kondenzátory na:

• s pevnou kapacitou,
• s nastaviteľnou kapacitou - na reguláciu alebo dolaďovanie.

Kondenzátory sa zaraďujú do obvodov s cieľom zvýšiť ich kapacitu. Technicky sú kondenzátory bližšie špecifikované podľa rozsahu kapacity a napätia, na ktoré sú určené.

Kvalita elektrickej energie závisí od prevádzkových hodnôt systémových veličín, ktoré sú garantované prevádzkovateľom siete počas normálneho stavu elektrizačnej sústavy.

Európska norma EC 50 160 udáva kvalitatívne parametre elektrickej energie. Tieto hodnoty sa nevzťahujú na prevádzkové situácie pri likvidácii poruchy, pri dočasnom prevádzkovom zapojení počas plánovaných prác a v stavoch núdze.

Jednotlivé kvalitatívne ukazovatele špecifikujú:

• frekvenciu,
• rozsah napätia,
• kolísanie napätia (blikanie),
• asymetriu napätia,
• minimálny skratový výkon,
• obsah vyšších harmonických napätí.

Liberalizácia znamená uvoľňovanie obmedzení - odstránenie regulačných opatrení.

Liberalizácia menová znamená uvoľnenie regulačných zásahov v devízovej oblasti krajiny. Predpokladá odstránenie devízových obmedzení a iných opatrení brzdiacich plynulý medzinárodný styk.

Liberalizácia cien je odstránenie štátneho monopolu a administratívnej tvorby cien. Tvorba cien sa uskutočňuje podľa vzťahu ponuky a dopytu na trhu. Nemusí pritom znamenať celkové zrušenie štátnej cenovej regulácie, predovšetkým v prechodnom období. Táto regulácia sa však uskutočňuje nepriamo, formou colnej a daňovej politiky, alebo na podklade antitrastových zákonov a len výnimočne formou cenových limitov. Tie sa používajú predovšetkým tam, kde štát poskytuje cenové dotácie a intervencie.

Liberalizácia cien v ČSFR vstúpila do platnosti 1. 1. 1991, keď bola zrušená celková štátna cenová regulácia s výnimkou cien energie, dopravného a nájomného v štátnych bytoch, a to v podmienkach, keď ekonomiku plne ovládali monopoly a formovanie súkromného sektora bolo na začiatku.

Menič napätia (prúdu) označuje transformátor napätia (prúdu). Patrí do skupiny prístrojových transformátorov, ktoré sú určené na napájanie meracích, riadiacich a regulačných, hlásiacich alebo istiacich prístrojov.

Merací transformátor prúdu alebo napätia je prístrojový transformátor, ktorý má za úlohu transformovať U a I na hodnoty vhodné na meranie alebo ochranu. Musí byť presný predovšetkým v okolí menovitej hodnoty. Naopak, veľká presnosť sa nevyžaduje pri prechodných stavoch (skrat, prepätie a pod.) ako pri istiacich transformátoroch. Niekedy sa nesprávne používajú názvy menič napätia (prúdu) namiesto názvov transformátor napätia (prúdu).

Z meracích prístrojov, ktoré sa pripájajú na sekundárnu stranu, sa väčšinou používajú voltmetre, ampérmetre, wattmetre, fázomery, varmetre, kmitomery a analógovo-digitálne prevodníky. Presnosť sa vyžaduje pri meraní vyrobeného i dodaného výkonu a práce činnej a jalovej a je spojená s vyhodnotením vzájomných ekonomických vzťahov subjektov, čo sa požaduje v meraní primárneho napätia a prúdu na sekundárnej strane 0,2 % pri obdobnej požiadavke i na vlastné meracie prístroje.

Výkon meracích transformátorov závisí od počtu napájaných meracích prístrojov, od dĺžky spojovacích vodičov a od požadovanej presnosti merania.

Monopol je výsadné postavenie výrobcu alebo distributéra na trhu, pri ktorom uplatňuje svoje vlastné záujmy s cieľom dosiahnuť čo najviac výhod (ekonomických atď.). Je to stav, pri ktorom danú komoditu ponúka jediný výrobca a neexistuje iný výrobca, ktorý by vyrábal substitút blízky danej komodite.

Vlastníctvo energetických sietí sa označuje za prirodzený monopol a podlieha nezávislej regulácii.

Monopolistická konkurencia patrí k nedokonalej konkurencii, ktorá nastáva vtedy, ak je na trhu veľa súperiacich firiem s veľkým objemom blízkych druhov tovaru, ktoré však nie sú dokonalými substitútmi. Tu sa firmy snažia odlíšiť svoj produkt a vytvoriť si tak svoj malý úsek monopolného trhu (napr. pri pracích práškoch, kde sa snažia odlíšiť svoju značku farbou alebo vôňou, a teda ovplyvniť cenu a tým aj zisk).

Náklady na dodávku elektriny tvoria náklady:

• na výrobu elektriny,
• na dopravu elektriny (dodávku elektriny) ku konečnému spotrebiteľovi vrátane nákladov na riadenie elektrizačnej sústavy a systémových služieb a nákladov na vlastnú spotrebu.

Náklady na dopravu elektriny majú podobne ako náklady na výrobu elektriny svoju stálu zložku v podobe nákladov na zabezpečenie a údržbu sietí a premennú zložku v podobe nákladov na straty elektriny. Náklady dodávky elektriny teda možno formulovať analogicky ako náklady výroby:

N_adj = N_pEj + N_wEj + N_pSj = P_m(n_pEj + T_mn_wj + n_pSj) = P_m(n_pj + T_mn_wj)

a z toho následne priemerné merné náklady na dodávku elektriny:

,

kde N_dr sú ročné náklady na dodávku elektriny až do j-tej napäťovej hladiny [Sk],

n_dj sú priemerné merné náklady vzťahujúce sa na jednotku výroby energie [Sk/kWh],

N_pEj, N_pSj sú ročné stále náklady elektrární, resp. sietí vrátane nákladov na straty výkonu až do j-tej napäťovej hladiny [Sk],

N_wj sú ročné premenné náklady elektrární vrátane nákladov na straty práce v sieťach až do j-tej napäťovej hladiny [Sk],

P_m je ročné maximálne zaťaženie [kW],

W_r je ročná dodávka elektrickej energie [kWh],

n_pEj, n_pSj sú merné stále náklady elektrární, resp. sietí vrátane strát výkonu až do j-tej napäťovej hladiny [Sk/kW],

n_wEj sú merné premenné náklady vrátane strát práce až do j-tej napäťovej hladiny [Sk/kWh],

T_m je ročné využitie maxima [h].

Náklady na elektrickú prácu zahŕňajú náklady závislé od spotreby elektrickej energie. Obsahujú napríklad palivové náklady, náklady na vodu, náklady na stratenú elektrinu vo vedeniach a pod. Môžeme ich vyjadriť vzťahom:

N_w = P_mT_mn_wk_zwj,

kde N_w sú náklady na elektrickú prácu (premenná zložka výrobných nákladov dodávky elektriny) na j-tej napäťovej hladine [Sk],

P_m je ročné maximálne zaťaženie [MW],

T_m je ročné využitie maximálneho zaťaženia [h],

n_w sú merné premenné náklady výroby elektriny [Sk/MWh],

k_zwj je koeficient strát práce až do j-tej napäťovej hladiny pri doprave elektriny.

Náklady na elektrický výkon sú v podstate stálou zložkou výrobných nákladov na dodávku elektriny, ktorá zahŕňa náklady na udržanie pohotovosti energetickej sústavy vzhľadom na dodávku energie, teda náklady nezávislé od množstva dodanej energie (sem patria odpisy, úroky, mzdy, materiál, réžie, náklady na straty výkonu a pod.). Skladajú sa z časti zdrojovej a časti sieťovej (prenos + distribúcia + systémové služby) a závisia od porovnania maxima odberu s maximom elektrizačnej sústavy.

N_pj = P_mk_m(n_pEj + n_pSj),

kde N_pj sú náklady na elektrický výkon (stála zložka výrobných nákladov dodávky elektriny) až do j-tej napäťovej hladiny [Sk],

k_m je koeficient účasti maxima odberateľa na maxime elektrizačnej sústavy [MW],

P_m je ročné maximálne zaťaženie [MW],

n_pEj sú merné stále náklady elektrární vrátane strát výkonu až do j-tej napäťovej hladiny [Sk/MW],

n_pSj sú merné stále náklady sietí vrátane strát výkonu až do j-tej napäťovej hladiny [Sk/MW].

Náklady na straty. Straty prenášaného výkonu na vedeniach sú závislé od kvadrátu prenášaného výkonu a sú imanentným dôsledkom dopravy elektriny vedením. Na výrobu tejto elektriny, ktorá sa stratí pri doprave, je nutné vynaložiť určité náklady podobne ako na elektrinu užitočne spotrebovanú.

V bežnej kalkulácii nákladov podniku, ktorý distribuuje elektrinu, sa rozlišujú dva druhy strát elektriny:

• obchodné straty, ktoré sú spôsobené nepresnosťou elektromerov, nesprávnou fakturáciou, čiernymi odbermi a pod.,
• technické straty, to sú už spomínané straty elektriny súvisiace s jej dopravou (joulovým teplom).

Tieto straty sa prejavia v prevádzkových nákladoch podniku tým, že množstvo nakúpenej elektriny je väčšie ako množstvo elektriny predanej. Rozdiel medzi nakúpenou a predanou elektrickou energiou sa rovná stratám, ktoré je možné z účtovníckeho hľadiska oceniť nákupnou tarifou. Iná situácia nastáva v prípade posudzovania variantov podnikateľských zámerov, teda ekonomickej efektívnosti investícií.

Straty elektriny v projektových variantoch treba oceňovať podobne ako novú spotrebu či úsporu elektriny dlhodobými marginálnymi nákladmi na elektrinu pre príslušnú napäťovú hladinu.

Dôležitým faktom je aj to, že pokiaľ dôjde k zvýšeniu strát niekde v sústave, toto zvýšenie vyvoláva zvýšenie strát na vedeniach vyšších napäťových hladín privádzajúcich elektrinu do tohto miesta. Prírastok strát na nižšej napäťovej hladine vyvoláva nutnosť zvýšenia prenosovej kapacity vyšších napäťových hladín. Dochádza k tzv. stratám zo strát.

Pokiaľ bude nákupná tarifa stanovená na báze marginálnych nákladov, možno ju použiť na ocenenie strát po pripočítaní marginálnych nákladov vlastného distribučného podniku vo výške úmernej diaľke cesty k odbernému miestu (napäťovej hladine), ku ktorému sa náklady na straty elektriny zisťujú, alebo ich jednoducho priamo oceniť predajnou tarifou. Ide totiž o stratu tržieb (náklady stratenej príležitosti), teda potenciálny nerealizovaný výnos. Takto je nutné postupovať zvlášť v prípade, keď je na trhu previs dopytu nad ponukou, čo býva v praxi väčšinou splnené.

Náklady na výrobu elektriny. Pri vyjadrovaní nákladov výroby elektriny je nutné rešpektovať dve základné zložky nákladov odlišného charakteru, a to:

• Stálu zložku, ktorá zahŕňa všetky náklady spojené s udržaním pohotovosti zdrojov elektrizačnej sústavy, t. j. náklady nezávislé od výroby elektrickej energie. Sem patria väčšinou odpisy, úroky, mzdy, materiál, réžia a pod.
• Premennú zložku, ktorá zahŕňa náklady závislé od výroby elektriny a ktorá sa obvykle redukuje na palivové náklady, teda na tzv. palivovú zložku. Do premennej zložky by mala patriť malá časť niektorých ďalších nákladov, napr. miezd, nákladov na pomocný materiál, bežné opravy, chladiacu vodu a pod. Pre ich malý podiel v premenných nákladoch ich však zvyčajne zahrnieme do stálych nákladov.

Podľa toho sa potom tieto dve zložky nazývajú náklady na výkon a náklady na prácu. Náklady na výrobu elektriny v ES budú dané vzťahom:

N_rE = N_pE + N_wE = P_mn_pE + W_rn_w = P_m(n_p + T_mn_w)

a z toho potom vyplývajú priemerné merné náklady na výrobu elektriny:

,

kde N_rE sú ročné náklady na výrobu elektriny [Sk],

n_E sú priemerné merné náklady vzťahujúce sa na jednotku výroby energie [Sk/kWh],

N_pE, N_wE sú ročné stále náklady a na výrobu elektriny [Sk],

P_m je ročný maximálny výkon [kW],

W_r je ročná výroba elektrickej energie [kWh],

n_pE sú merné stále náklady vzťahujúce sa na maximálne zaťaženie [Sk/kW],

n_wE sú merné premenné náklady na zaťaženie [Sk/kWh],

T_m je ročné využitie maxima [h].

Ako je zrejmé z druhej rovnice, priemerné merné náklady na výrobu elektriny závisia od času využitia maxima, pretože čím nižšie je využitie T_m, tým vyššie je n_E.

Náklady režijné sú položky nákladov určitého podniku. Delia sa na:

• náklady priame,
• náklady režijné (nepriame).

Toto členenie nákladov sa uplatňuje predovšetkým pri spracovaní kalkulácií nákladov.

Priame náklady obsahujú tie nákladové položky, ktoré možno priamo stanoviť na jednotku produkcie (meraním, normami spotreby materiálu a pod.).

Do režijných nákladov (pozri réžia) zahŕňame tie položky (druhovo členených) nákladov, ktoré nemožno v danom prípade priamo priradiť k určitému výkonu, pretože:

• neexistuje priama príčinná závislosť medzi výrobou konkrétneho výrobku a určitou položkou nákladov (napr. náklady súvisiace so správou podniku ako celku),
• síce existuje príčinná súvislosť medzi položkou nákladov a určitým výkonom, ale v danom prípade nie sú k dispozícii dostatočné informácie (napr. nemeraná spotreba elektriny na strojoch používaných na výrobu rozličných výrobkov).

Režijné náklady treba pri kalkulácii nákladov určitého výkonu rozdeľovať zvoleným spôsobom (napr. stanoveným kľúčom vo vzťahu k výške určitej položky priamych nákladov) medzi jednotlivé výkony (produkty).

Nákup elektriny bilančne zachytáva toky elektrickej energie medzi subjektmi podnikajúcimi v energetike, t. j. výrobcami, distributérmi a obchodníkmi s elektrinou.

Nákupná cena je cena na zabezpečenie tovaru a služieb. Nákupná cena by mala byť nižšia ako cena predajná, aby mohol z tohto kladného rozdielu obchodník hradiť svoje náklady a dosahovať zisk.

Obchodné rozpätie je rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou (rozdiel medzi tržbou za predaný tovar a nákladmi na zabezpečenie predaného tovaru), marža či rabat.

V energetike nakupuje distribučná energetická spoločnosť energiu spravidla za nákupnú tarifu dohodnutú s dodávateľom (elektrárenskou spoločnosťou), obsahujúcu poplatky za prenos a ostatné služby prenosovej sústavy. Táto tarifa je skonštruovaná s ohľadom na hlavnú zvláštnosť elektrickej energie ako tovar, ktorý je neskladovateľný, t. j. obsahuje stálu zložku, obvykle úmernú maximálnemu výkonu odobratému v pásme energetických špičiek [Sk/MW], zložku premennú, úmernú odobratej práci [Sk/MWh], ktorá je spravidla rozčlenená do troch pásem - špičkového, denného a nočného. Nákupná tarifa rešpektuje aj prekročenie zmluvného maxima, poplatky za jalovú energiu a prípadné ďalšie služby, napr. potrebu regulačného výkonu (úmernú rozdielu medzi maximálnym a minimálnym zaťažením) a pod.

Napájacie vedenie je vedenie určené na pripojenie jedného alebo viacerých zákazníkov vybočením zo siete (prenosovej alebo rozvodnej). V sieťach nn sa napájacie vedenie označuje ako prípojka.

Netradičný zdroj energie je zdroj využívajúci netradičné formy (druhy) energie. Označuje sa aj ako alternatívny zdroj. Výhodou je prakticky neobmedzené čerpanie. V súčasnosti sa netradičné zdroje využívajú málo. Patria sem:

• solárna energia,
• veterná energia,
• energetické využívanie biomasy,
• využívanie energie oceána,
• geotermálna energia,
• energia jadrovej fúzie.

Nezávislí výrobcovia sú výrobcovia označovaní podľa smernice 96/92/EC ako výrobcovia elektrickej energie, ktorí nevykonávajú žiadne prenosové alebo distribučné činnosti na území pokrývanom elektrizačnou sústavou, v ktorej ona pôsobí. Medzi nezávislých výrobcov patria napríklad závodné elektrárne (autorproducers).

Nulový vodič je vodič jednofázovej sústavy vodivo spojený so zemou, t. j. jeho napätie proti zemi je nulové. Funkciou nulového vodiča je uzatvárať prúdový obvod, ale často plní funkciu ako ochranný vodič pri ochrane nulovaním v rozvodoch nn. Druhý vodič jednofázovej sústavy sa nazýva fázový vodič alebo fáza.

Vo viacfázovej sústave sa pri spojení do hviezdy používa vodič, ktorý je pripojený na stred vinutia a hovorí sa mu stredný vodič. Ak je tento stredný vodič uzemnený, potom plní funkciu nulového vodiča.

Oceňovanie elektriny závisí od účelu oceňovania. Ak ide o oceňovanie s cieľom vypočítať ekonomickú efektívnosť investícií (podnikateľských zámerov) a rozhodovať o nich, treba cenu elektriny v projektových variantoch stanovovať na báze dlhodobých marginálnych nákladov, a v žiadnom prípade nie na základe priemerných nákladov elektrizačnej sústavy odvodených z historických zriaďovacích cien.

Elektrina je neskladovateľný druh tovaru a výroba sa musí v každom okamihu rovnať spotrebe (vrátane strát). Preto musia byť zabezpečené a udržiavané dostatočné kapacity v elektrárni, ale aj sieťach, aby bolo možné pokryť špičkový dopyt po elektrine, aj keby v ostatnom čase roka boli tieto kapacity nevyťažené. Z tohto dôvodu je správne, aby cena elektriny bola zostavovaná v podobe minimálne dvojzložkovej tarify:

• so stálou zložkou, ktorá je úmerná maximálnemu výkonu odobratému v špičke elektrizačnej sústavy a vyjadruje sa v peňažných jednotkách na jednotku výkonu, napr. [Sk/kW],
• s premennou zložkou, ktorá je úmerná odobratej elektrickej energii a vyjadruje sa v peňažných jednotkách na jednotku elektrickej práce, napr. [Sk/kWh].

Cena za elektrinu musí ďalej rešpektovať:

• náklady na dopravu od zdroja do miesta spotreby, teda sa musí zvýšiť o náklady na vedenia a náklady na straty v týchto vedeniach - to sa v tarifách premieta pomocou definícií skupín zákazníkov, ktorí sa líšia napäťovou hladinou, na ktorú sú títo zákazníci pripojení,
• palivové náklady zdrojov, ktoré sú zapojené do krytia zaťaženia v danej prevádzkovej hodine denného, týždenného a ročného diagramu zaťaženia - toto odstupňovanie má aj nepriamu regulačnú funkciu u zákazníkov, keď pôsobí na znižovanie priemerných nákladov v elektrizačnej sústave tak, že odbery sú rovnomerné,
• dodávku jalovej energie, vyššej alebo nižšej ako normatívne zabezpečenie dodávky výkonu, prekročenie či nevyužitie zmluvného výkonu a práce, potrebu regulačného výkonu (alebo naopak dodávku v prípade, kde je na požiadanie dodávateľa zákazník schopný zvýšiť či znížiť okamžitú spotrebu) a pod.

Určitým doplnkom taríf je tzv. pripojovací poplatok, ktorý by mal rešpektovať zvýšené investičné náklady dodávateľa v prípade pripojenia nového zákazníka či trvalého zvýšenia maximálneho odoberaného výkonu. Samostatnou kapitolou je stanovenie ceny elektriny na základe kalkulácií nákladov na dodávku elektriny plus primeraného zisku, resp. výnosu kapitálu. Tento prístup úzko súvisí s reguláciou cien v energetickom odvetví. Druhá metóda regulácie cien sa nazýva metóda cenového stropu, po anglicky price cap. Táto metóda sa snaží nahradiť monopolnému dodávateľovi trhové prostredie pomocou tarifnej formuly udávajúcej maximálne možný rast cien na základe vonkajších vplyvov pôsobiacich na monopolnú firmu, čo sú predovšetkým inflácia, menový kurz a dane.

Odber elektrickej energie predstavuje spotrebu elektriny zákazníkmi (sumárnu i individuálnu), ktorí sú k danej elektrizačnej sústave pripojení. Môže ísť o odber v danom okamihu [MW], resp. o odber za určité obdobie (deň, mesiac, rok) [MWh]. Z hľadiska kategórií spotreby ide o netto spotrebu (bez vlastnej spotreby, strát v sieťach, spotreby na čerpanie v PVE).

V bilanciách elektrickej energie sa odber elektrickej energie člení na veľkoodber (VO), maloodber (MO, resp. maloodber podnikateľský MOP a maloodber domácností MOO), užitočnú spotrebu ZE (i vlastník výrobného zdroja môže byť odberateľom) a ostatnú spotrebu elektriny v zariadeniach výrobcov a distributérov.

Odberateľ elektriny (zákazník). Zvyčajne sa ním označuje koncový používateľ elektrickej energie, ktorý nakupuje elektrinu pre svoju vlastnú spotrebu (na výrobu tovaru a služieb alebo pre osobnú spotrebu) - potom je tento pojem totožný s pojmom konečný spotrebiteľ. V podmienkach ES SR sa však používa aj na označenie subjektov odoberajúcich elektrinu s cieľom jej ďalšieho predaja (napr. ZSE).

Odpojovač je elektrický prístroj, ktorý je určený na viditeľné prerušenie prúdového obvodu bez priameho vypínania elektrického prúdu. Používa sa ako bezpečnostný doplnok vypínača v rozvodniach a transformovniach vn, vvn a zvn, ale len pri vypnutom stave výkonového vypínača.

Odpor vedenia je základný elektrický parameter vedenia a vyjadruje schopnosť vedenia klásť odpor prietoku elektrického prúdu. Je tvorený odporom vodičov a zeme (v prípade spätnej cesty prúdu zemou).

Činný odpor R_k je reálnou časťou komplexnej hodnoty impedancie vedenia Z_k. Je závislý od materiálových vlastností vodičov vyjadrených merným odporom a prierezom:

,

kde r je merný odpor [Wmm²/km],

s je prierez vodiča [mm²].

Celkový odpor vedenia dĺžky l[km] je:

R = R_k.l[W;W/km;km]

Merný odpor vodičov závisí aj od ich teploty:

r = r₀.[1 + a(v - v₀) + b(v - v₀)²],

kde v, v₀ sú teploty, pričom v₀ je východisková teplota [°C],

a, b sú teplotné súčinitele odporu závislé od teploty [1/°C],

r, r₀ sú merné odpory pre teploty v, v₀ [Wmm²/km].

Pre prevádzkové teploty kovových vodičov stačí uvažovať iba teplotný súčiniteľ.

Merný odpor a teplotné súčinitele najviac používaných materiálov na vodiče sú:

• meď 17,5 až 18,2 [Wmm²/km], 0,0039 [1/°C]
• hliník 28,1 až 31,2 [Wmm²/km], 0,0037 [1/°C]
• oceľ 200 až 240 [Wmm²/km], 0,006 [1/°C]

Pri striedavom prúde spôsobujú vírivé prúdy a povrchový efekt (skinefekt) nerovnomerné rozloženie prúdu v celom priereze a jeho hustota je väčšia v povrchových vrstvách. Dôsledkom toho je, že odpor vodiča je v prípade striedavého prúdu väčší:

R_st = k.R_ss

kde k je súčiniteľ rešpektujúci skinefekt a je uvedený v odbornej literatúre.

Pri spätnej ceste striedavého prúdu zemou je ohmický odpor zeme úmerný frekvencii podľa vzťahu:

R_z = p. f. 10^-4 [W/km]

Ochrany siete tvorí systém ochrán zariadení používateľa prenosovej sústavy, zabraňujúci poškodeniu zariadenia a šíreniu poruchy do prenosovej sústavy. Silové zariadenie používateľa prenosovej sústavy musí byť vybavené príslušnými ochranami, aby bolo možné rýchlo likvidovať poruchy. Pri zanedbaní tejto povinnosti by mohlo dôjsť k rozšíreniu poruchy prenosovej sústavy a k ohrozeniu ostatných používateľov.

Pre ochrany vedenia a transformátorov platí zásada, že musia byť chránené minimálne dvoma plnohodnotnými ochranami proti všetkým typom skratov. V prípade vedenia musí byť minimálne jedna z ochrán distančná. Pri transformátoroch musí byť minimálne jedna rozdielová ochrana transformátora.

Nastavenie ochrán musí byť koordinované medzi používateľom a prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Presnejšie požiadavky na ochrany sú uvedené v dokumente Základné podmienky na využívanie prenosovej sústavy.

Ostrov je časť elektrizačnej sústavy elektricky oddelená od prepojenej sústavy - je to v podstate stav núdze, ktorý treba čo najrýchlejšie previesť do normálneho stavu prifázovaním k prepojenej sústave.

Ovládanie v distribučných sústavách je súčasť riadenia distribučnej sústavy, kde sa na základe vysielania povelov z hlavnej stanice (riadiacej, ovládacej) do riadeného objektu (napr. podružnej stanice) uskutočňujú spravidla kvalitatívne zmeny, napr. zapínanie a vypínanie strojov, prípojok, spúšťanie a odstavovanie vodných turbín a pod.

Ovládanie môže byť:

• ručné alebo automatické,
• priame alebo nepriame,
• miestne alebo diaľkové.

Plánovaná údržba elektrizačnej sústavy je vopred určená údržbárska činnosť v elektrizačnej sústave. Ide o plánované opravy a údržbu vedení, elektrických staníc a zdrojov. Na zabezpečenie optimálnej a spoľahlivej prevádzky elektrizačnej sústavy možno harmonogram údržby a opráv optimalizovať.

Podlahové vykurovanie je spôsob vykurovania, ktorý predstavuje samostatný systém rozvodov teplej vody v špeciálnych rúrkach pod podlahou vykurovaných miestností, kde zdrojom tepla môže byť napr. elektrický kotol alebo elektrické odporové vykurovanie, zabudované v podlahe.

Podmienky pripojenia k prenosovej sústave alebo pripojovacie podmienky sú podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa mohlo uskutočniť pripojenie používateľa k prenosovej sústave. Základné podmienky platné pre všetkých používateľov prenosovej sústavy sú:

• dostupné miesto pripojenia,
• neprekročenie prenosovej schopnosti siete.

Okrem týchto základných podmienok treba zabezpečiť splnenie technických podmienok pripojenia v rozsahu špecifikovanom v podmienkach pripojenia.

Pool je článok trhu s elektrinou, ktorý zabezpečuje vyrovnávanie okamžitej ponuky a dopytu po elektrine, pretože zmluva medzi výrobcom a oprávneným zákazníkom nemôže plne zabezpečiť okamžitú rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Napr. vo Veľkej Británii bol práve na tento účel ustanovený pool, do ktorého všetci výrobcovia dodávajú vyrobenú elektrickú energiu a z ktorého naopak odberatelia energiu odoberajú. Ceny v anglickom poole sa určujú na základe ponúknutej ceny naposledy zaradenej (poolom akceptovanej) jednotky. Tá udáva system marginal price (SMP). Tú dostanú všetci uplatnení výrobcovia. Účasť v poole môže byť mandatárna (Anglicko a Wales, Kalifornia) alebo dobrovoľná.

Poruchy v ES sú stavy vyvolané v zariadeniach, v ktorých došlo k strate jednej alebo viacerých základných funkcií a to spôsobom, ktorý vyžaduje opravu.

Poruchy v ES sa delia na:

• poruchy na výrobnom zariadení (elektrárne) vedú k narušeniu výkonovej bilancie a následnému pôsobeniu regulačných procesov v prípade elektrární vedúcich k jej vyrovnaniu,
• poruchy na zariadení rozvodu vedú k zmene zapojenia sústavy. Z pohľadu porúch je sústava štandardne navrhovaná podľa kritéria N-1.

Zvláštnym prípadom je tzv. systémová porucha, ktorá je vždy sprevádzaná obmedzením spotreby a výroby a spravidla vedie k rozdeleniu sústavy na ostrovy s následným pôsobením frekvenčného odľahčovania. Porucha môže alebo nemusí byť sprevádzaná obmedzením výroby alebo spotreby. Pokiaľ je porucha sprevádzaná obmedzením výroby alebo spotreby, hovoríme o výpadku. Čas výpadku sa vždy maximálne rovná času poruchy, ale spravidla býva podstatne menší.

Premena energie je v podstate zmena formy alebo kvality energie. Z hľadiska energetiky je to premena primárnej energie (paliva) na formu energie vhodnú na distribúciu alebo konečné použitie (eklektická energia). Jednoducho povedané, je to výroba energie jej premenou.

Z fyzikálneho hľadiska však pojem výroba nie je presný, pretože energiu nemožno vyrobiť ani zničiť. Pod pojem premena energie sa zaraďuje aj tzv. transformácia energie, pri ktorej sa nemení forma energie, ale iba jej kvalitatívne charakteristiky.

Prenos elektrickej energie. Tento pojem sa chápe v dvoch významoch - ako prenos elektrickej energie:

• označujúci akúkoľvek dopravu (transport) elektriny z jedného miesta na druhé, v anglickej odbornej literatúre tomuto pojmu zodpovedá termín electricity transfer,
• označujúci dopravu elektrickej energie (elektriny) z miesta výroby (z elektrární) do oblasti spotreby. V anglickej odbornej literatúre tomuto pojmu zodpovedá termín transmission of electricity. V SR sa za prenos elektrickej energie považuje transport elektriny prenosovou sústavou tvorenou prenosovou sieťou zvn a vvn 400 kV a 220 kV a vybratými vedeniami 110 kV.

Prenosová schopnosť je analytickými výpočtami stanovený činný výkon, ktorý môže byť prenesený cez prenosový profil bez toho, aby bola narušená bezpečnosť prevádzky pri dodržaní kritéria N-1. Prenosová schopnosť je daná maximálnym prenášaným výkonom zmenšeným o zálohy na prenos regulačnej výpomoci na základe princípu solidarity a spoľahlivosti zálohy. Maximálny prenášaný výkon je obmedzený najmenšou hodnotou:

• z dovolenej tepelnej medze vedenia,
• z menovitých hodnôt prístrojového vybavenia vedenia,
• z maximálnej hodnoty fyzikálne možného prenášaného výkonu cez vedenia.

Zálohy sa určia na základe výpočtu chodu siete a stability.

Prenosová sústava je súbor zariadení určených na prenos elektriny vrátane riadiacich a informačných systémov.

Prenosové služby zabezpečujú prenos elektriny medzi používateľmi prenosovej sústavy a sú súčasťou systémových služieb (spoľahlivá a bezpečná prevádzka sústavy ako celku), ktoré zabezpečujú prevádzkovatelia prenosovej sústavy a prevádzkovatelia distribučnej sústavy pre jednotlivých používateľov.

Prevádzka elektrizačnej sústavy je súhrnné označenie pre všetky aktivity v elektrizačnej sústave súvisiace s výrobou, prenosom a distribúciou elektrickej energie v danom čase (časovom intervale). Cieľom prevádzky elektrizačnej sústavy je zabezpečenie požadovaného objemu elektrickej energie v požadovanej kvalite v každom okamihu. Z hľadiska riadenia rozumieme pod prevádzkou elektrizačnej sústavy postupnosť stavov elektrizačnej sústavy, pričom pod pojmom stav rozumieme množinu veličín sledovaných v každom okamihu v elektrizačnej sústave.

Priamovýhrevné ohrievače, označované aj ako infražiariče alebo konvektory, sú zariadenia určené na vykurovanie, ktoré požadovaný teplotný stav v priestore zabezpečujú premenou elektrickej energie na energiu tepelnú a to priamo bez akumulácie. Vysokú účinnosť ohrievania vykurovacieho priestoru možno zlepšiť ventilátorom zabudovaným v konvektoroch.

Prierez vodiča je určovaný pre vodiče elektrického vedenia nn a vn z hľadiska prúdového zaťaženia a pevnosti. Prierezy vodičov elektrických vedení vvn sú obmedzené z hľadiska strát korónou.

Pri výbere sa prihliada aj na miestne podmienky trás vedení (napr. oblasť s námrazou), na usporiadanie vodičov, počet vodičov v zväzku, dĺžku úseku, rušenie telekomunikačných zariadení a na investičné náklady, cenu elektriny a pod.

Vodič musí byť dostatočne dimenzovaný aj so zreteľom na mechanické pôsobenie skratov, zvyčajne pri prípojniciach v rozvodniach a rozvádzačoch, káblových vedeniach a niekedy aj na vonkajšom vedení. Pritom záleží na veľkosti skratového výkonu, ktorý sa môže v danom mieste vyskytnúť.

Základným parametrom je menovitý prierez, ktorým sa vodič označuje. Menovité prierezy používané pri holých a izolovaných vodičoch sú z radu: 0,5 - 0,75 - 1 - 1,5 - 2,5 - 4 - 6 - 10 - 16 - 25 - 35 - 50 - 70 - 95 - 120 - 150 - 185 - 240 - 300 - 350 - 400 - 450 - 500.

Kombinované laná, napr. hliníkové s oceľovým jadrom, sa podľa normy ČSN označujú prierezom hliníka, značkou AlFe a zaokrúhleným pomerom prierezu hliníka a prierezu železa.

Pri výpočtoch sa popri menovitom priereze vodiča definuje aj:

• matematický prierez, vypočítaný z menovitého priemeru drôtu alebo súčtu matematických prierezov pri lanách,
• skutočný prierez, vypočítaný zo skutočných rozmerov, ktorý nesmie byť väčší ako 105 percent menovitého prierezu,
• elektrický prierez, vypočítaný z meranej dĺžky, z meraného celkového odporu a predpísaného merného odporu jadra. Elektrický prierez nesmie byť menší ako 95 percent menovitého prierezu.

Prietokový ohrievač je elektrický ohrievač vody, ktorý vodu ohrieva počas spotreby. Jeho výhodou sú malé tepelné straty, pohotovosť a malé rozmery, ktoré umožňujú bezproblémové inštalovanie. Na odber elektrickej energie v tomto prípade neplatí zvýhodnená sadzba.

V prípade viacerých navzájom vzdialených odberných miest teplej vody možno jej prípravu decentralizovať. Ku každému odbernému miestu sa potom inštaluje samostatný prietokový ohrievač. Takéto ohrievače majú vysoké elektrické príkony (až do niekoľkých kW), čo niekedy vyžaduje úpravu elektrickej inštalácie.

Príkon je vstupný výkon zariadenia (spotrebiča). Príkon je vyšší ako užitočný výkon elektrického spotrebiča o straty vzniknuté premenou elektrickej energie na teplo. Pri elektrických spotrebičoch sa zvyčajne medzi menovitými hodnotami uvádza príkon (nie užitočný výkon), ktorým spotrebič zaťažuje elektrizačnú sústavu. Účinnosť zariadenia určuje vzťah medzi príkonom a výkonom, ktorý je vyjadrený ako podiel užitočného výkonu a príkonu.

Primárna energia je energia, ktorá neprešla žiadnym procesom výroby alebo transformácie. Vo všeobecnosti sem zaraďujeme teplo obsiahnuté v palivách, vodnú energiu, veternú energiu, slnečnú energiu a geotermálnu energiu.

V energetickej štatistike sa vykazujú primárne energetické zdroje, ku ktorým sa zaraďujú palivá (obvykle členené podľa skupenstva), a tzv. prvotná elektrina a teplo. Ako primárne teplo a elektrina sa označuje energia vyrobená vo vodných elektrárňach (mimo PVE), v jadrových elektrárňach a teplo vzniknuté pri exotermických chemických reakciách, ktoré sa ďalej využíva.

Primárne energetické zdroje sú prírodné energetické zdroje, ktoré vznikli vplyvom geologického vývoja zeme alebo vplyvom iných prírodných procesov (slnko, vietor, voda, geotermálna energia, príťažlivosť Mesiaca - slapové elektrárne). Primárne energetické zdroje sa členia na palivá (tuhé, plynné, kvapalné), primárnu elektrinu, primárne teplo a tzv. alternatívne zdroje (slnko, vietor, voda, geotermálna energia, príťažlivosť Mesiaca).

Tuhé palivá sa ďalej členia na čierne uhlie (koksovateľné a energetické), hnedé uhlie a lignit a ostatné tuhé palivá (drevo, slama, biomasa).

Plynné palivá tvoria predovšetkým zemný plyn (naftový a karbónsky, koksárenský plyn, svietiplyn, vysokopecný plyn, generátorový plyn, čo sú primárne zdroje) a ostatné plynné palivá.

Kvapalné palivá sa delia na ropu (benzíny energetické a motorové, nafta, vykurovací olej ľahký a ťažký, dechty, petroleje - nie sú primárnymi zdrojmi, pokiaľ nie sú dovezené) a ostatné kvapalné palivá.

Primárne teplo predstavuje teplo vyrobené v jadrových elektrárňach na výrobu elektriny a rozvod, teplo získané z alternatívnych zdrojov (slnko, geotermálne ložiská) a teplo získané v exotermických chemických reakciách, ktoré sa ďalej využíva (napr. teplo vznikajúce pri výrobe kyseliny sírovej).

Primárna (prvotná) elektrina predstavuje elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, prípadne v tzv. alternatívnych zdrojoch (slnko, vietor, slapové elektrárne).

K primárnym energetickým zdrojom nepatria energetické produkty ako koks, brikety, ropné produkty, pokiaľ neboli dovezené.

Prípojka v rozvodoch nn označuje vedenie, ktoré sa začína odbočením od rozvodného zariadenia smerom k zákazníkovi a je určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia jedného zákazníka. Tento pojem sa používa predovšetkým v spojení domová prípojka.

Prirodzený monopol je označenie firmy alebo odvetvia, ktorého priemerné náklady na jednotku produkcie klesajú v celom rozsahu výstupu. Monopol má teda možnosť efektívnejšie ponúknuť svoj produkt, ako keby sa o to usilovalo niekoľko firiem. Táto situácia nastáva, keď technológia odvetvia vykazuje významné úspory a priemerné náklady teda klesajú na všetkých úrovniach výstupu.

Príkladom môže byť miestna telefónna služba, ktorá vykazuje vysoké náklady na inštaláciu telefónnych vedení do každého objektu a ich sústredenie v miestnej telefónnej ústredni. Nevyplatilo by sa, ak by túto službu poskytovalo viac firiem, a tak sa stáva prirodzeným monopolom. Ďalším zdrojom prirodzeného monopolu sú úspory zo sortimentu, ku ktorým dochádza, keď sa môže určitý počet rozličných produktov efektívnejšie vyrábať spoločne ako samostatnými firmami. Napr. firmy vyrábajúce rozličné druhy dopravných zariadení vykazujú úsporu zo sortimentu, lebo špecializované poznatky a zariadenia používajú rozličné podniky.

Keď teda existujú také prenikavé úspory z rozsahu alebo sortimentu, že prežiť môže iba jediná firma, vzniká prirodzený monopol.

V energetike sa pod pojmom prirodzený monopol rozumie vlastníctvo energetických sietí. Tieto prirodzené monopoly podliehajú nezávislej regulácii.

Prístup tretej strany k sieťam. Ide o model trhu s elektrinou, ktorý umožňuje uzavrieť kontrakt na dodávku elektriny na základe slobodne dohodnutých zmlúv, a teda umožňuje výrobcom, autorizovaným dodávateľským podnikom a oprávneným zákazníkom prístup k sieťam.

V americkom kontextu (podľa definícií NERC) sa treťou stranou rozumie osoba dohovárajúca transakcie medzi nakupujúcim a predávajúcim bez toho, aby musela sama vlastniť zariadenie na výrobu a prenos, tzv. broker. Samotný pojem third party access je definovaný v nemeckom sieťovom kódexu ako špeciálny prípad prenosu, keď ani dodávateľ, ani odberateľ nie je prevádzkovateľom sústavy. Tento pojem je skôr synonymom amerického výrazu transmission open access, teda nediskriminačný prístup k všetkým používateľom prenosovej sústavy.

Racionálne využitie energie je využitie energie spotrebiteľom spĺňajúce cieľ konečného využitia (napr. výrobu tovaru, poskytovanie služieb) rešpektujúci sociálne, politické, ekonomické a ekologické kritériá (alebo obmedzenia). Tento pojem je historicky podmienený a je daný súčasným stupňom poznania a stupňom vývoja ľudskej spoločnosti vôbec.

Reguláciu možno chápať z technického hľadiska, kde sa týmto pojmom označujú opatrenia na udržanie určitej veličiny (napr. napätia) na definovanej úrovni alebo v definovanom tolerančnom pásme pomocou zariadenia (uceleného súboru zariadení) nazývaného regulátor.

Z ekonomického hľadiska regulácia znamená zásahy štátu do právomocí monopolných alebo dominantných subjektov trhu s cieľom priblížiť podmienky na trhu podmienkam dokonalej konkurencie. Orgán poverený reguláciou sa nazýva regulátor.

Rozpojovač je elektrický prístroj (druh vypínača) určený na vypínanie elektrických obvodov a úsekov siete pri menovitých parametroch prúdu a napätia. Nie je určený na vypínanie skratových prúdov, lebo je vybavený len zjednodušeným zariadením na zhášanie oblúka. Používa sa často v sieťach vn, kde slúži na vypínanie úsekov vedení (siete). Má jednoduchú konštrukciu a je lacnejší ako výkonový vypínač, hoci svojimi parametrami nemôže výkonový vypínač v sieti nahradiť.

Sadzba za elektrinu definuje, za akých podmienok a v akých cenách bude dodávateľ elektrinu dodávať.

Sadzby sú presne definované cenníkom schváleným MF SR a sú diferencované podľa zákazníka (odberateľa) do dvoch skupín: sadzby pre podnikateľov a iné subjekty s výnimkou domácností a sadzby pre domácnosti. V rámci jednotlivých sadzieb sa môže vyskytovať viac variácií a to napríklad v závislosti od veľkosti hlavného ističa či počtu obytných miestností.

Z hľadiska typu ceny rozoznávame napr. v prípade elektriny:

• jednoduchú sadzbu (za kWh),
• zloženú alebo kombinovanú (napr. za kW a kWh v rozličných obdobiach dňa a noci),
• špeciálnu (napr. pre zvlášť zvýšenú zabezpečenosť dodávky).

Sadzba elektriny jednoduchá je stanovená cena za odobratú energiu, kde sa ešte pripočítava stály poplatok za odberné miesto. Ten môže byť diferencovaný podľa hodnoty pripojeného hlavného ističa, alebo podľa počtu obytných miestností.

Sadzba elektriny zložená (kombinovaná) je stanovená cena za elektrinu určená pre rozličné skupiny zákazníkov. Môže sa skladať z ceny za elektrickú prácu a za elektrický výkon. Cena za elektrickú prácu sa diferencuje podľa pásma na pásmo platnosti špičkovej, vysokej a nízkej tarify v rozličných časových pásmach.

Sieť je v elektroenergetike súbor elektrických staníc (rozvodní), ktoré sú vzájomne prepojené vedeniami (vonkajšími a káblovými) a určené na prenos a rozvod elektrickej energie. Hranice jednotlivých častí elektrickej siete sú určené na základe rozličných kritérií, ako sú zemepisná poloha, majetková príslušnosť, napätie a pod. V trhových podmienkach elektroenergetiky tvorí sieť tzv. prirodzený monopol, regulovaný nezávislým regulátorom.

Sieť nízkeho napätia (nn) je sieť vo vyhotovení káblovom alebo vonkajšom, ktorá sa používa na rozvod elektrickej energie so striedavým menovitým združeným napätím medzi 100 V a 1000 V vrátane.

Sieť vysokého, veľmi vysokého a zvlášť vysokého napätia (vn, vvn, zvn). Sú to siete určené na prenos alebo rozvod elektrickej energie so striedavým menovitým združeným napätím nad 1000 V.

Trojvodičové sústavy 6 kV a 22 kV s izolovaným (sieť IT) alebo kompenzovaným (sieť TT alebo kompenzovaná sieť) uzlom sa používajú pri vedeniach vn.

Okrem toho sú siete 35 KV a priemyselné siete 10 kV. Siete, ktoré nepatria do radu napäťových normalizovaných hodnôt, sú siete 5,25 kV a 6 kV.

V prenosovej sieti elektrizačnej sústavy SR sa pre vedenia vvn a zvn (podľa ČSN 33 0010) používajú trojvodičové sústavy s uzemneným uzlom so striedavým menovitým združeným napätím 220 kV (vvn) a so striedavým najvyšším združeným napätím 420 kV (zvn). Prenosové vedenia slúžia na prenos veľkého množstva elektrickej energie na väčšie vzdialenosti a hrajú dominantnú rolu v medzinárodnej spolupráci elektrizačných sústav.

Norma ČSN IEC 38 (33 0120) stanovuje normalizované napätie nasledovne:

- Trojfázové siete so striedavým menovitým združeným napätím nad 1 kV do 35 kV vrátane.

Norma uvádza pre siete s kmitočtom 50 Hz hodnoty: 31) - 61) - 10 - (15) - 20 - 353) kV a hodnoty: 3,31) - 6,61) - 11 - 22 - 333) kV.

Poznámka:

1) Hodnoty sa nemajú používať vo verejných distribučných sieťach.

3) Unifikácia týchto hodnôt sa pripravuje.

Pritom hodnota v zátvorke sa nemá považovať za prednostnú a nemá sa používať v nových sieťach. Odporúča sa, aby v jednej krajine nebol pomer medzi dvoma susednými napätiami menší než dva a aby sa používal len jeden rad z obidvoch. V normálnej sieti sa najvyššie a najnižšie prevádzkové napätie nelíši približne viac ako 10 percent od menovitého napätia siete.

- Trojfázové siete so striedavým menovitým združeným napätím nad 35 kV do 230 kV vrátane: Norma uvádza dva rady napätia:

prvý: (45) - 66 - 110 - 132 - (150) - 220 kV

a druhý: 69 - 115 - 138 - 230 kV.

Odporúča sa, aby sa v jednej krajine používal len jeden rad z obidvoch. Hodnoty uvedené v zátvorkách sa nepovažujú za prednostné a nemajú sa používať v nových sieťach.

- Trojfázové siete so striedavým najvyšším združeným napätím pre zariadenia nad 245 kV: Norma uvádza rad najvyšších napätí pre zariadenia: (300) - (363) - 420 - 5252) - 7653) - 12004) kV.

Pritom sa odporúča, aby v jednej zemepisnej oblasti bola použitá ako najvyššia hodnota napätia pre zariadenie len jedna hodnota zo skupín: 245 - 300 - 363 kV; 363 - 420 kV; 420 - 525 kV.

Hodnoty uvedené v zátvorkách sa nepovažujú za prednostné a nemajú sa používať v nových sieťach.

Poznámka:

2) Používa sa aj hodnota 550 kV.

3) Je dovolené presiahnuť hodnoty medzi 765 - 800 kV za predpokladu, že hodnoty pri skúške zariadenia budú rovnaké ako v IEC uvedené pre 765 kV.

4) Pokiaľ to niektorá oblasť sveta bude považovať za nevyhnutné, bude do tabuľky zavedená hodnota medzi 765 kV a 1200 kV, dostatočne vzdialená od týchto dvoch hodnôt. Ak bude táto hodnota v ktorejkoľvek zemepisnej oblasti prijatá, nemá byť použitá ani hodnota 765 kV, ani hodnota 1200 kV.

Skutočný výkon je skutočne použitý výkon či už v plánovanej, alebo neplánovanej činnosti elektrizačnej sústavy v skutočnej (štatistickej) výkonovej bilancii, ktorú tvoria tieto výkony.

Smernica EÚ 96/92 stanovuje spoločné pravidlá výroby, prenosu a distribúcie elektriny a zároveň predpisuje výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Je publikovaná v Official Journal of the European Communities No. L 27 pod originálnym názvom Directive 96/92/EC of the Parliament and of the Council concerning common rules for the internal market in electricity.

Pravidlá stanovené smernicou sa týkajú:

• organizácie a fungovaní elektroenergetiky,
• prístupu na trh,
• kritérií a postupov pri výzve na ponuku,
• udeľovania autorizácií,
• prevádzky sústavy.

Smernica je z právneho hľadiska výstupom legislatívnej činnosti orgánu Európskeho spoločenstva. Smernica nemá všeobecnú záväznosť. Je to akt zaväzujúci subjekty (členské štáty), ktorým je adresovaný, nie však jednotlivé právnické alebo fyzické osoby. Spôsob dosiahnutia cieľa zostáva na vôli a legislatívnej aktivite štátu.

Solárna elektráreň je elektráreň, ktorá využíva nekonvenčné (alternatívne) zdroje energie. Zdrojom energie v solárnej elektrárni je slnko.

Premena slnečného žiarenia ako primárneho zdroja energie:

• pomocou fotoelektrických článkov sa slnečné žiarenie premení priamo na elektrickú energiu,
• v solárnej tepelnej elektrárni sa slnečné žiarenie premení na tepelnú energiu a tepelná energia sa premení na elektrickú energiu.

Energia slnečného žiarenia sa odovzdá teplonosnému médiu (sodík, voda, olej a pod.). Médium odovzdá svoju energiu vo výmenníku tepla zvyčajne vode, ktorá sa premení na paru. Vzniknutá para poháňa parnú turbínu spojenú hriadeľom s alternátorom - zdrojom elektrického prúdu.

Spotreba energie všeobecne označuje množstvo určitého druhu (viacerých či všetkých druhov) energie, ktoré sa spotrebuje v danej oblasti za určité obdobie (deň, týždeň, mesiac, rok). K presnému vymedzeniu tohto pojmu treba doplniť ďalšie identifikátory - druh energie, obdobie, kategórie spotreby (netto, brutto, konečná spotreba, užitočná spotreba atď.)

Spotrebiteľ energie je v energetike odberateľ energie, ktorý odoberá elektrickú energiu na konečnú spotrebu. Skupinu spotrebiteľov (zákazníkov) elektriny tvoria veľkoodberatelia (podniky), ale aj maloodberatelia (domácnosti alebo malí podnikatelia) zo siete nn.

Rozdiel medzi odberateľom a spotrebiteľom (zákazníkom) je v tom, že odberateľ môže elektrinu ďalej predávať.

Spravodlivá cena je v pravom slova zmysle cena trhová, teda je tvorená na konkurenčnom trhu vzájomným pôsobením dopytu a ponuky. V energetickom odvetví je trh často pod vplyvom monopolných (často prirodzene monopolných) dodávateľov a preto sa zaisťuje štátna regulácia tzv. regulátor, ktorý sa snaží regulovať trhové prostredie monopolné (tvorbu cien) dvoma základnými spôsobmi a to:

• kontrolou primeranosti zisku (výnosu kapitálu) - rate of return
• reguláciou cenového rastu (cenový strop) - price cap regulation.

Spravodlivá cena je teda chápaná ako regulovaná cena stanovená prvým spôsobom - ako náklady plus primeraný zisk, ktorý je možné stanoviť pomocou výpočtu podľa vzorca priemernej ceny kapitálu, do ktorého sa dosadzujú obvyklé hodnoty úrokových sadzieb v danom teritóriu. Problémom však často býva stanovenie základu pre výpočet primeraného zisku, čo by mala byť "potrebná" resp. "nutná" úroveň kapitálu. O tom čo je nutná a čo už nadbytočná úroveň kapitálu a nákladu rozhoduje regulačný úrad.

Stála cena je cena určitého konkrétneho obdobia (základného), ktorá umožňuje porovnanie ekonomických veličín za dlhšie obdobie. Stále ceny sa používajú pri výpočte reálneho hrubého domáceho produktu, reálnych miezd, reálnych úrokov a pod.

Stále náklady predstavujú jednu zo základných zložiek celkových, resp. prevádzkových nákladov a nezávisia od vyrábaného množstva. Synonymom sú fixné náklady (fixed cost).

Do stálych nákladov rátame predovšetkým odpisy ako náklady odvodené z investícií (kapitálových výdavkov), druhy prevádzkových nákladov, ktoré sú podľa charakteru výroby nezávislé od objemu produkcie. Napr. v klasickom strojárskom podniku to budú určite časové mzdy, nájomné za budovy, pozemky, stroje a zariadenie, náklady na spotrebu tepla na vykurovanie, úroky, náklady na opravu a údržbu a pod. V elektrárenskom podniku budú hlavné súčasti prevádzkových stálych nákladov predstavovať predovšetkým náklady na opravu a údržbu i iné náklady, pri ktorých sa dá premenná zložka zanedbať.

Členenie nákladov na stále a premenné sa nekryje s kalkulačným členením nákladov na priame a nepriame.

Stredný vodič označuje ľubovoľný vodič, svorku alebo prvok, ktorý je spojený s uzlom viacfázovej striedavej siete.

Sieť napojená z transformátora, ktorej uzol je uzemnený, sa označuje ako sieť TN. Je to elektrická sieť, v ktorej sú stredy spojené priamo so zemou. Obvykle ide o siete nn, ktoré majú štyri vodiče a vyvedený uzol.

Striedavá elektrická sieť je sieť, ktorá zabezpečuje prenos elektrickej energie striedavým prúdom pripojením k zdroju striedavého napätia.

Výhodou striedavej sústavy je hospodárna transformácia napätia v ľubovoľnom rozsahu. Zabezpečujú ju transformátory, ktoré menia veľkosť napätia potrebného na prenos, rozvod a spotrebu s malými stratami. S veľkosťou použitého napätia rastú síce investičné náklady na prvky siete a náklady na údržbu, ale straty elektrickej energie v činnom odpore vedenia sú nepriamo úmerné druhej mocnine napätia. Vhodnou voľbou veľkosti napätia je tak možné zabezpečiť čo najhospodárnejší prenos elektriny.

Striedavý prúd je periodický elektrický prúd, ktorého stredná hodnota sa rovná nule. Elektrizačná sústava pracuje so striedavým prúdom sínusového priebehu, ktorého okamžitá hodnota je definovaná vzťahom:

Svetelné zdroje sú zariadenia, ktoré menia elektrickú energiu na svetlo a neužitočné teplo. Dôležitým kritériom pri výbere je účinnosť, s akou dokáže daný druh svetelného zdroja uskutočniť túto premenu. Účinnosť však v prípade výroby svetla nemožno vyjadriť v percentách, preto na jej vyjadrenie používame inú veličinu - merný výkon h, ktorý sa udáva v lúmenoch na watt (lm/W), t. j. koľko lúmenov svetelného toku dostaneme z 1 W elektrickej energie.

Kvalitu osvetlenia môžeme hodnotiť na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov:

Intenzita osvetlenia sa udáva v luxoch (lx). Jej veľkosť je dôležité posudzovať vzhľadom na účel osvetlenia, napr. na pracovnom stole by sme mali mať aspoň 300 lx, pri práci s jemnými detailmi (vyšívanie) aspoň 500 lx, na oddychovú činnosť (počúvanie hudby, spoločenské hry) stačí intenzita podstatne menšia.

Rovnomernosť osvetlenia. Osvetlenie miest, kde vykonávane pracovnú činnosť, treba navrhnúť tak, aby bolo svetlo rozložené čo možno najrovnomernejšie. Zvlášť dôležité je to na pracovných stoloch, kde by nemali byť výrazné svetlejšie a tmavšie miesta.

Oslnenie je najčastejšie dôsledkom zle navrhnutého osvetlenia, keď ostré svetlo zo zdrojov svetla dopadá priamo do oka a pôsobí rušivým dojmom, až niekedy úplne znemožňuje videnie. Niektoré druhy oslnenia však dokážeme využiť pozitívne, napr. ak nasvietime záclonu v byte, pomocou závojového oslnenia znemožníme pohľad zvonka do bytu.

Smerovanie svetla a tienivosť. Pomocou osvetlenia je potrebné vytvoriť aj vhodné tiene a svetlo smerovať tak, aby sme mohli správne vnímať trojrozmerné predmety. Tiene a svetlo dotvárajú aj architektúru priestoru.

Chromatickosť svetla a kolorita povrchov sú rovnako dôležité na vytvorenie vhodných zrakových výkonov. Na vytvorenie farebného vnemu je potrebná nielen farebnosť daného predmetu, ale aj svetlo, ktorým predmet osvetľujeme, musí danú farbu obsahovať.

Hospodárnosť je veľmi dôležitým parametrom a posudzuje sa v súvislosti s minimalizáciou celkových nákladov (investičných aj prevádzkových) na osvetlenie. Často aj v tomto prípade platí, že "lacné" osvetlenie sa môže ukázať ako cenovo náročné najmä pre vysokú spotrebu elektrickej energie.

Údržba. Iba dobre udržiavané a pravidelne čistené svietidlo slúži svojmu účelu a nestáva sa postupne iba pracholapkou.

Súlad, pohoda, estetika. Je veľmi dôležité, aby sme pre daný priestor zvolili svietidlá, ktoré budú aj svojím vzhľadom v súlade s osvetľovaným priestorom, budú konštruované na vysokej estetickej úrovni a spolu s interiérom vytvoria podmienky pre dobrú zrakovú aj mimozrakovú pohodu.

Základné typy svetelných zdrojov:

• žiarovky,
• halogénové žiarovky,
• žiarivky,
• kompaktné žiarivky,
• výbojky.

Štítkový údaj je údaj uvedený na typovom štítku elektrického stroja, prístroja alebo zariadenia, ktorý udáva normálne prevádzkové (menovité) hodnoty dôležitých veličín. Z elektrických veličín musí štítok obsahovať minimálne údaje o:

• menovitom napätí,
• menovitom príkone (zodpovedá normálnemu prevádzkovému výkonu).

Tam, kde je to dôležité, musí štítok obsahovať aj ďalšie údaje (napr. pri točivých strojoch alebo elektronických zariadeniach údaj o menovitom kmitočte).

Tarifné pásma vymedzujú časové obdobie počas dňa, v ktorých sa uskutočňuje meranie a následne účtovanie odberu elektriny a to v rôznych cenových reláciách. Tarifné pásma sú vlastne časové intervaly definované určitou veľkosťou krátkodobých marginálnych nákladov závislých od celkového zaťaženia elektrizačnej sústavy. Tarifné pásma sú pásma denného diagramu zaťaženia rozdelené na pásmo špičkovej tarify, pásmo vysokej tarify a pásmo nízkej tarify, a to samostatne na obidve definované tarifné obdobia (leto a zima).

Rovnako je rozdiel medzi tarifnými pásmami medzi výrobcami elektrickej energie a distributérmi, medzi distributérmi a konečnými odberateľmi a v medzinárodnej spolupráci.

Americké elektrárenské a distribučné spoločnosti používajú pre väčších zákazníkov systém časovo rozlíšených sadzieb (originál používa označenie TOU rates alebo TOD rates, čo znamená time-of-use rates alebo time-of-day rates). Účelom zavádzania týchto sadzieb je odstupňovať platby podľa toho, či sa odber uskutočňuje v čase špičkového zaťaženia, alebo v čase nižšieho zaťaženia. Pre objektívne definovanie týchto sadzieb sa odporúča vychádzať z marginálnych nákladov. Pri analýze efektov, ktoré tieto sadzby potenciálne prinášajú, sa porovnávajú efekty vzniknuté v dôsledku zníženia (resp. presunu) špičkového zaťaženia. Doterajšie americké skúsenosti so zavedením týchto sadzieb hovoria v jej prospech. Rovnako európske krajiny už dlhší čas používajú sadzby závislé od času odberu, aspoň pre vybratých zákazníkov.

Tarifa: Je časové obdobie, ktorému zodpovedá cenníkom stanovená cena činnej elektrickej práce, resp. činného výkonu elektriny. Podľa platnosti časových pásiem rozoznávame:

• nízku tarifu (NT)
• vysokú tarifu (VT)
• špičkovú tarifu (ŠT).

Tarify sa ešte rozdeľujú do časových pásiem v pracovných a víkendových dňoch a prípadne sú diferencované i podľa ročného obdobia na zimu a leto.

Tepelný výkon je podiel vyrobeného tepla Q v určitom časovom intervale T k tomuto intervalu: P = Q/T

Transformátor je elektrický netočivý stroj, v energetickej sústave používaný na zmenu napätia v elektrických sieťach alebo na galvanické oddelenie prepojených elektrických obvodov striedavého prúdu.

Transformátor napätia (prúdu) je prístrojový transformátor (PTN), ktorého primárna strana je pripojená k meranému napätiu, ktoré sa transformuje s cieľom napájať meracie alebo istiace prístroje. Môže byť zapojený medzi fázy elektrickej siete (dvojpólovo izolované) alebo medzi fázu a zem (jednopólovo izolované). V zariadeniach vvn sa obvykle používajú transformátory jednopólovo izolované s dvoma vinutiami na sekundárnej strane, z ktorých jedno sa používa na napájanie meracích prístrojov a ochrán a druhé na signalizáciu zemného spojenia.

Podľa spôsobu transformácie rozoznávame prístrojové transformátory napätia indukčné a kapacitné (s kapacitným deličom). Pri transformátoroch napätia sa udávajú tieto hodnoty:

• Menovité primárne napätie. Pri dvojpólovo izolovaných transformátoroch zodpovedá menovitému združenému napätiu rozvodných sústav. Pri jednopólovo izolovaných transformátoroch je to menovité fázové napätie rozvodných sústav.
• Menovité sekundárne napätie. Pri dvojpólovo izolovaných transformátoroch sa používa napätie 100 V, výnimočne 110 V. Pri jednopólovo izolovaných transformátoroch je toto napätie 100/Ö3 V.
• Menovitý výkon. Určuje najmenšiu admitanciu, ktorou možno transformátor zaťažiť bez prekročenia dovolenej chyby. Menovité výkony sú volené z radu 10 - 25 - 50 - 100 - 200 a 500 VA.
• Menovitý účinník býva induktívny, spravidla 0,8.
• Trieda presnosti, ktorá je pri istých transformátoroch napätia 3P (chyba napätia ±3%, chyba uhla ±3°) alebo 6P (chyba napätia ±6%, chyba uhla ±4°), sa musí dodržať v rozsahu zaťaženia od 25 do 100 percent menovitej záťaže. Písmeno P označuje istiaci transformátor.
• Skúšobné prierazové napätie (pri jeho niekoľkonásobnom opakovaní nevznikne prieraz alebo preskok) a striedavé (efektívna hodnota striedavého napätia so skúšobným kmitočtom 200 Hz počas 1 minúty a predpísaných atmosférických podmienok). Izolačné napätie je efektívna hodnota napätia, ktorej musí v trvalej prevádzke vyhovieť izolácia prístrojového transformátora.

Transformátor prúdu je merací alebo istiaci prístrojový transformátor (PTP), ktorého primárnou stranou preteká prúd, ktorý sa má transformovať s cieľom napájať meracie alebo istiace prístroje. V normálnych prevádzkových podmienkach je sekundárny prúd úmerný primárnemu prúdu a je s ním v protifáze. Menovitý prúd na sekundárnej strane je 5 A, iba v prípadoch, keď je meracie miesto ďaleko od meracieho transformátora, sa používa 1 A, aby nedošlo k veľkému úbytku napätia na sekundárnej strane. Menovitý prúd primárnej strany sa volí podľa miesta použitia.

Voľba správneho transformátora prúdu je náročná a treba zvážiť účel použitia a odolnosť proti skratu transformátora. Pri istiacich transformátoroch prúdu sa udávajú nasledujúce hodnoty:

• menovitý prevod, napr. 100/5 A, 100/1 A, pričom menovitý sekundárny prúd býva 5 A nebo 1 A,
• trieda presnosti 5P (chyba prúdu pri menovitom primárnom prúde ±1%, chyba uhla pri menovitom primárnom prúde ±1°, chyba prúdu pri n-násobku menovitého prúdu ±5%) alebo 10P (chyba prúdu pri menovitom primárnom prúde ±3%, chyba prúdu pri n-násobku menovitého prúdu ±10%) musí byť dodržaná v rozsahu zaťaženia od 50 do 100 percent menovitej záťaže pri menovitom primárnom prúde. Písmeno P označuje istiaci transformátor. Písmeno n je tzv. nadprúdový činiteľ, napr. označenie 5P 20 znamená, že chyba istiaceho transformátora prúdu nepresiahne 5 percent pri dvadsaťnásobku menovitého prúdu.
• účinník skúšobných bremien pri meraní chyby prúdu a uhla záťaže 5 VA a väčší ako 0,8. Pre záťaže menšie ako 5 VA má bremeno účinník rovný 1,0.

Menovité zaťaženie býva 2,5 - 5 - 10 - 15 - 60 - 120 VA. Odtiaľ je možné určiť impedanciu záťaže:

,

kde Z_n je menovité bremeno [W]. Trieda presnosti je dodržaná pre Z Ł Z_n,

S_n je menovitý výkon transformátora [VA],

I_n je menovitý prúd sekundárnej strany (5 A alebo 1 A).

• menovitý nárazový (dynamický) skratový prúd I_km [kA].
• menovitý otepľovací skratový prúd (menovitý krátkodobý prúd) I_thn [kA] s uvedením času trvania, spravidla 1 s,
• menovité napätie rozvodnej sústavy a skúšobné striedavé a rázové napätie [kV] v tvare zlomku.

Konštrukcia prúdových transformátorov nedovoľuje rozpojenie sekundárneho obvodu z dôvodu nárastu napätia. Transformátory prúdu sa vyrábajú ako podporné, priechodové, násuvné, prstencové alebo sa môžu kombinovať s iným prístrojom. Môžu mať viac výstupov na sekundárnej strane s rozdielnym výkonom, triedou presnosti a nadprúdovým číslom (čo je násobok menovitého primárneho prúdu, pri ktorom dosiahne chyba prúdu hodnotu 10 percent).

Špeciálnym typom je kliešťový transformátor prúdu, ktorého magnetický obvod možné stlačením páky otvoriť a zavrieť.

Tranzit energie je prenos elektrickej energie prenosovou sieťou určitého štátu alebo určitej spoločnosti bez spotreby tejto elektriny v štáte alebo v spoločnosti, ktorá prenos uskutočňuje.

Trh s elektrickou energiou zahŕňa predaj a nákup elektrickej energie. Súčasný stav trhu s elektrickou energiou sa vyznačuje existenciou rozsiahlych monopolov. Celosvetovou snahou je zavedenie vyššieho stupňa konkurencie do výroby a obchodu s elektrinou. Pre krajiny Európskej únie platí od roku 1999 smernica 96/92/EC, ktorá špecifikuje základné podmienky, ktoré v členských krajinách musia vnútorný trh s elektrinou spĺňať. Pre dobré fungovanie trhu s elektrinou je dôležité, aby boli oddelené jednotlivé funkcie elektrizačnej sústavy, a to výroba, prenos, rozvod a, obchod. Základným cieľom zavedenia konkurencie do výroby a obchodu s elektrickou energiou je dosiahnuť vyššiu efektívnosť elektrizačnej sústavy. Konkrétne usporiadanie trhu s elektrinou sa v jednotlivých krajinách líši, ale v súčasnosti existujú dva základné modely trhu s elektrinou, líšiace sa spôsobom prístupu k sieťam, a to jediný kupujúci a dohodnutý prístup tretích strán k sieťam.

Tvorba ceny. Pri tvorbe ceny za elektrinu sa vychádza z dlhodobých marginálnych nákladov na výrobu a dopravu elektrickej energie. Trh s dodávkou elektrickej energie je väčšinou silne monopolizovaný vplyvom dosahovania úspor z rozsahu prirodzeného monopolu ako prenášateľa a distributéra elektriny. Z tohto dôvodu býva nutná štátna regulácia cien predovšetkým pre malých zákazníkov, ktorí nemajú ekonomickú silu brániť sa diktátu monopolného dodávateľa.

Cena elektriny sa teda tvorí na základe:

1. priemerných nákladov dodávateľskej firmy, ku ktorým je pripočítaný primeraný výnos účelne investovaného kapitálu (čo je účelný a čo zbytočne investovaný kapitál, rozhoduje buď priamo trh, a alebo regulátor),

2. marginálnych nákladov dodávateľa, ktoré sú opäť pod trhovou kontrolou alebo kontrolou regulátora. Obidve metódy by mali dlhodobo viesť k rovnakému výsledku (primeraný výnos účelne investovaného kapitálu sa totiž rovná rozdielu medzi priemernými a marginálnymi nákladmi dodávateľa), pretože pokiaľ bude cena stanovená ako príliš vysoká, dopyt bude obmedzený a dôjde k nevyužívaniu už inštalovaných zdrojov a sietí sústavy. Pokiaľ bude cena stanovená príliš nízko, zdroje a siete sústavy nebudú postačovať na pokrytie príliš vysokého dopytu. Rigidnou reguláciou ceny elektriny pre domácnosti došlo k veľkému rozvoju dopytu po elektrine v domácnostiach, k prírastkom nových odberov, pričom táto dodávka bola a zatiaľ ešte stále do určitej miery je krížovo dotovaná z tržieb za elektrinu pre podnikateľské subjekty. To viedlo a vedie aj k malej aktivite distribučných spoločností smerom k domácnostiam, predovšetkým z hľadiska rekonštrukcie sietí nn.

Účinník je pomer činného a zdanlivého výkonu. Je to kosínus uhla medzi vektorom napätia a prúdu v obvodoch striedavého prúdu.

Účinnosť je definovaná v prípade zariadení určených na premenu a prenos energie ako podiel výkonu k príkonu:

,

kde P_p je príkon,

P je výkon,

DP sú straty.

Úspory energie. Ide o opatrenia alebo výsledky opatrení vykonávaných výrobcami, dodávateľmi energie alebo jej spotrebiteľmi s cieľom minimalizovať straty energie. Realizujú sa optimalizáciou vzťahu faktor - produkt s využitím aparátu produkčných funkcií, ako aj využívaním poznatkov vedy a výskumu pri organizovaní výrobného procesu.

Utopené náklady alebo náklady obetovanej príležitosti sa vyjadrujú hodnotou všetkých vecí, o ktoré pri získavaní niečoho prichádzame, ktoré strácame alebo ktorých sa vzdávame. Do utopených nákladov sa počítajú predovšetkým vynaložené investičné výdavky (úroky z úverov a pod.). Tieto náklady majú charakter fixných (stálych) neovplyvniteľných nákladov (samozrejme, že fixné náklady nemusia byť všetky utopené).

Uzemnenie elektrických zariadení je udržanie daného miesta prístroja, zariadenia alebo siete čo najbližšie k potenciálu zeme. Podľa účelu rozlišujeme dva spôsoby uzemnenia:

• Pracovné uzemnenie je spojenie niektorej živej časti elektrického obvodu so zemou buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom zvodiča prepätia. Ide o uzemnenie uzlov strojov, silových transformátorov, vinutí zhášacích cievok, uzla alebo jedného konca prístrojových transformátorov, zvodičov prepätia. Môže ním trvalo tiecť prúd.
• Ochranné uzemnenie je priame spojenie vodivých neživých častí zariadení so zemou s cieľom ochrany pred nebezpečným dotykovým napätím, pomocou ktorého sa zaistí bezpečnosť elektrickej inštalácie. Kritériom bezpečnosti je veľkosť dotykového a krokového napätia. Aby bolo uzemnenie elektrických zariadení kvalitné, musí sa obvykle vybudovať celá uzemňovacia sústava, ktorá pozostáva zo zemničov rozličného druhu. Na ich voľbu má vplyv merný odpor zeme, ktorý sa zisťuje meraním. Účinnosť uzemnenia sa kontroluje meraním odporu uzemnenia. Podmienky ochrany pred nebezpečným dotykom sa podrobne upravujú v ČSN 33 2000-4-41, kde sa rozlišuje:
  • ochrana pred nebezpečným dotykom živých častí,
  • ochrana pred nebezpečným dotykom neživých častí v zariadeniach do 1000 V,
  • ochrana pred nebezpečným dotykom neživých častí v zariadeniach nad 1000 V, ktorá môže byť základná (izoláciou, zábranou, polohou, uzemnením v sústave s nepriamo uzemneným uzlom, uzemnením s vypnutím v sústave s priamo uzemneným uzlom, uzemnením s vypnutím v sústave s nepriamo uzemneným uzlom) alebo zvýšená, ktorá sa dosahuje kombináciou základných ochrán navzájom alebo uvedením na rovnaký potenciál.

Užitočná dodávka je bilančná položka udávajúca množstvo dodanej elektriny všetkým spotrebiteľom z verejných sietí bez účelovej spotreby závodných elektrární. Zodpovedá súčtu veľkoodber + maloodber + ostatná spotreba (elektroenergetického sektora).

Vedenie je určité usporiadanie vodičov, izolačných materiálov a konštrukcií určených na prenos elektrickej energie medzi dvoma bodmi (uzlami) elektrickej siete. Z hľadiska uloženia ich delíme na vonkajšie vedenia, ktorého vodiče sú vedené nad zemou pomocou izolátorov a vhodných podperných konštrukcií, a káblové vedenia, ktoré sú obvykle vedené pod zemou.

Viacfázová sústava je sústava obsahujúca sínusové veličiny rovnakej frekvencie, medzi ktorými je konštantný fázový posun o 2p/n, kde n je počet fáz. V elektroenergetike sa ako viacfázová sústava bežne používa trojfázová sústava, ktorá vytvára točivé magnetické pole umožňujúce jednoduchú a lacnú konštrukciu elektrických strojov (motorov).

Vlastná spotreba bloku (elektrárne) na výrobu elektriny je súčet spotreby elektriny v strojovni (vrátane spotreby elektriny na čerpanie chladiacej vody) a časti spotreby elektriny v kotolni (vrátane dopravy a úpravy paliva), ktorý je daný pomerom dodávky tepla na výrobu elektriny a celkovej dodávky tepla z kotolne.

Do vlastnej spotreby sa nezapočítava:

• spotreba elektriny na prečerpanie v PVE, ktorá sa uvádza v ostatnej spotrebe samostatne (ostatná spotreba, z toho spotreba na čerpanie v PVE),
• spotreba elektriny v prevádzkových miestnostiach a v priestoroch subjektov prevádzkujúcich daný výrobný blok (elektráreň) vrátane predaja elektriny ďalším subjektom pôsobiacim v areáli výrobne, ktoré sa zahŕňajú do ostatnej spotreby.

Pojem nezávislí výrobcovia je definovaný v smernici 96/92/EC.

Vodná elektráreň je zariadenie, ktoré na výrobu elektrickej energie využíva energiu vodného toku.

Vodné elektrárne sa delia ešte podľa:

• spôsobu akumulácie vodnej energie na: prietokové, akumulačné prečerpávacie,
• spádu na: nízkotlakové (spád do 25 m), strednotlakové (spád 25 - 100 m), vysokotlakové (spád nad 100 m).

Nízkotlakové elektrárne majú väčšinou inštalovanú Kaplanovu turbínu, strednotlakové používajú predovšetkým Francisovu a Kaplanovu turbínu a vo vysokotlakových elektrárňach to býva Francisova alebo Peltonova turbína.

Vonkajšia elektrická sieť je sieť tvorená z vonkajších elektrických vedení určených na rozvod elektriny mimo mestských aglomerácií a v miestach bez zvláštnych ekologických obmedzení. Používa sa predovšetkým v sieťach veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia.

Vonkajšie elektrické vedenie je jedným z najdôležitejších prvkov elektrizačnej sústavy určených na prenos elektrickej energie, ktorého holé vodiče sú vedené nad zemou (terénom) s využitím izolátorov a vhodných podperných bodov - stožiarov. V niektorých prípadoch tvoria vonkajšie vedenie izolované vodiče.

Problematika vonkajšieho vedenia zahŕňa projekciu vedenia, stavbu vedenia, jeho prevádzku a konštrukčné riešenie jednotlivých prvkov.

Projekcia vonkajšieho vedenia v sebe spája:

• návrh z hľadiska vhodných elektrických parametrov (veľkosť a druh napätia, prúdová sústava, prúdové zaťaženie, kompenzácia jalového výkonu a zemných prúdov, spôsob spojenia uzla so zemou, ochrana proti prepätiu, určenie parametrov R, L, C a ďalšie), výsledkom sú zvyčajne požiadavky na prierez a druh vodiča, ich usporiadanie na hlavách stožiarov, požiadavky na izolátory,
• voľbu trasy a rozmiestnenia stožiarov,
• dimenzovanie jednotlivých prvkov vedenia z hľadiska mechanických vlastností.

Pri návrhu vonkajšieho vedenia sa hľadá hospodárne optimum z hľadiska elektrických, ale aj mechanických vlastností. Montáž vedení sa riadi predpismi pre stavbu vonkajších vedení. Najdôležitejším prvkom vonkajšieho vedenia sú vodiče. Ich mechanickým výpočtom sa zaoberá mechanika vonkajších vedení. Pred atmosférickými vplyvmi chráni vedenie uzemňovacie lano. Mimoriadny význam z hľadiska bezpečnosti prevádzky má izolovanie vonkajších vedení. Na podperných bodoch vonkajšieho vedenia (stožiaroch), ktoré nesú vodiče, je umiestnená výzbroj vedení.

Vonkajšie vedenie môže byť:

• jednoduché (t. j. s jednou vetvou),
• dvojité (t. j. s dvoma vetvami - nemusia mať rovnaké napätie a frekvenciu -, umiestnenými na rovnakých podporných bodoch - stožiaroch),
• viacnásobné (t. j. vonkajšie vedenie s niekoľkými vetvami - nemusia mať rovnaké napätie a frekvenciu -, umiestnené na rovnakých podperných bodoch - stožiaroch).

Výbojka je svetelný zdroj určený na osvetľovanie väčších priestorov - exteriérov. V domácnostiach sa používajú len ojedinele. Napr. sodíkovou výbojkou (s charakteristickým oranžovým svetlom) môžeme osvetliť exteriéry rodinného domu, halogenidovú výbojku môžeme použiť aj na osvetlenie vnútorných priestorov. Výhodou výbojok je ich vyšší merný výkon a dlhšia životnosť.

Výkon je práca vykonaná za jednotku času.

V elektrických obvodoch jednosmerného prúdu je výkon definovaný súčinom napätia a prúdu.

P = U.I

V elektrických jednofázových obvodoch striedavého prúdu má rovnaký význam tzv. činný výkon, ktorý je definovaný ako stredná hodnota výkonu, a prakticky sa v jednofázovej sústave počíta podľa vzťahu:

P = U.I. cos j,

kde U a I sú efektívne hodnoty prúdu a napätia a cos j je účinník.

V súmernej trojfázovej sústave je činný výkon definovaný vzťahom:

P = 3.U.I. cos j

Vo viacfázovej sústave je výkon definovaný ako súčet výkonov jednotlivých fáz.

V striedavých obvodoch definujeme ešte tzv. výkon jalový a výkon zdanlivý, ktoré však už nemajú fyzikálny charakter výkonu, pretože ich nemožno meniť na prácu a pojem výkon sa tu používa len vzhľadom na formálnu podobnosť s výpočtom činného výkonu.

Vypínač alebo výkonový vypínač (väčšinou v častiach vn, vvn a zvn) je elektrický prístroj určený na odpojenie alebo zapojenie elektrických obvodov, vedení alebo zariadení pod napätím pri plnom zaťažení a pri poruchových stavoch (napr. pri skratoch).

Výroba energie je premena (konverzia) primárnej energie na elektrinu (resp. teplo), ktorá sa ďalej prenáša na konečné použitie. V elektroenergetike je tento pojem bežne zavedený v zmysle výroba elektrickej energie či výroba tepla.

Výroba nezávislých výrobcov je výroba elektrickej energie nezávislých výrobcov elektrizačnej sústavy SR, ktorá sa delí podľa vlastníctva zdrojov elektrizačnej sústavy a označuje množstvo elektriny vyrobenej v určitom časovom období (deň, mesiac, rok) všetkými zdrojmi tejto skupiny, t. j. výrobu elektriny elektrizačnej sústavy SR bez zdrojov SE:

Členenie zdrojov v SR podľa vlastníctva na zdroje:

• SE, a. s.,
• všetkých ostatných subjektov, označované ako zdroje nezávislých výrobcov.

Vývoz elektriny je množstvo elektrickej energie, ktorá bola z danej elektrizačnej sústavy vyvezená do okolitých sústav v danom období. Vývoz elektriny sa detailnejšie člení na vývoz:

• plánovaný, čo je vývoz elektrickej energie, ktorý sa uskutočňuje na základe zmluvy obchodných partnerov,
• neplánovaný, čo je vývoz elektriny vzniknutý odchýlkami skutočne realizovaných vývozov od vývozov plánovaných.

  Súhrnne sa plánovaný a neplánovaný vývoz označuje ako colne deklarovaný vývoz elektriny.

• spotový - je operatívne dohodnutý vývoz elektriny na spotovom trhu.

Zachovanie energie. V energetike sa týmto pojmom označuje energetická politika zameraná na úspory energie. Z fyzikálneho hľadiska ide o základný fyzikálny zákon zachovania energie.

Závodné elektrárne majú charakter nezávislých výrobcov a sú určené na krytie účelovej spotreby podniku, do ktorého sú začlenené. V anglickej odbornej literatúre sa stretávame aj s označením autoproducers (samovýrobcovia). Prebytky svojej výroby môžu závodné elektrárne predávať do elektrizačnej sústavy. V podmienkach SR sú riešené ako závodné elektrárne s kombinovanou výrobou elektriny a tepla.

Zmiešané (hybridné) vykurovacie systémy sú kombináciou akumulačných pecí a priameho ohrevu. K dispozícii sú kombinované (hybridné) pece alebo sa používa kombinácia samostatných akumulačných a priamovýhrevných vykurovacích telies.

Zmluva je písomná právna forma upravujúca záväzkový vzťah medzi dvoma (bilaterálna) alebo viacerými zúčastnenými stranami (multilaterálny vzťah). Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje dohoda zúčastnených strán o podstatných náležitostiach, ktoré upravujú právne normy. V elektroenergetike sú to zmluvy o odbere elektrickej energie, ktorých súčasťou sú podmienky, za ktorých odber prebieha, a vzájomné dohodnutie ceny dodávanej elektrickej energie. Súčasťou zmlúv by mali byť aj sankcie za porušenie zmluvných podmienok. V súvislosti s otváraním trhu s elektrickou energiou význam zmlúv medzi dodávateľmi a odberateľmi vzrastie, pretože pominie vynútená viazanosť odberateľa na jedného dodávateľa. Súčasne sa očakáva, že dôjde k rozvoju ďalších foriem obchodu s elektrickou energiou (napr. k vytvoreniu burzy elektriny).

Zmluvný odberateľ (zákazník) je zákazník, ktorý má s dodávateľom elektriny dohodnutú zmluvu a špecifikované podmienky dodávky vrátane ceny.

V SR väčšina veľkoodberateľov a prakticky všetci maloodberatelia uzatvárajú s dodávateľom elektriny zmluvu, v ktorej nie je definovaná cena elektriny. Elektrinu odoberajú na základe zverejnených taríf. V podmienkach trhu s elektrickou energiou považujeme tento pojem za synonymum k pojmu oprávnený zákazník.

Zmluvný výkon je maximálny výkon, ktorý sa dodávateľ zaväzuje dodať a zákazník neprekročiť. V súčasných podmienkach elektrizačnej sústavy SR môže mať zmluvný výkon dve zložky, a to technické maximum, ktoré špecifikuje výkon, ktorý musí dodávateľ pre zákazníka zabezpečiť, a najvyšší odobratý výkon alebo diagram zaťaženia v zmluvnom období. Pokiaľ sa zákazník zaviaže odobrať menší výkon ako svoje technické maximum, potom mu dodávateľ ponúka výhodnejšie podmienky.

Zmluvný zákazník je synonymom k pojmu zmluvný odberateľ a zdôrazňuje, že obchod prebieha v trhových podmienkach.

Žiarivka je svetelný zdroj, ktorý pracuje na odlišnom princípe ako žiarovka (je to nízkotlaková ortuťová výbojka, nesprávne sa nazýva neónka), a má podstatne vyššiu účinnosť: h = 80 až 100 lm/W. Dosahuje životnosť 8000 až 10 000 h svietenia. Žiarivky sa vyrábajú s rozličnou farbou svetla - teplobiele, neutrálne biele alebo dennobiele. Najúčinnejšie sú žiarivky s trojpásmovým luminoforom, ich cena je však vyššia. Nesmieme zabúdať, že na svoju činnosť potrebujú žiarivky predradník a zapaľovač, ktorý býva súčasťou svietidla pre žiarivku. Ak použijeme svietidlo s elektronickým predradníkom, vyhneme sa nepríjemným vlastnostiam žiariviek, ako je mihanie svetla, rušenie rádiového príjmu a pod., naopak, môžeme ušetriť až 20 percent elektrickej energie a aj životnosť žiarivky. Žiarivky sú v domácnostiach vhodným svetelným zdrojom na osvetlenie pracovného stola v kuchyni, na osvetlenie zrkadla v kúpeľni a pod.

Žiarovka je svetelný zdroj, ktorý premieňa elektrickú energiu na svetlo iba v 5 percentách z celkovej spotreby elektriny (h = 10 až 12 lm/W) a ostatná spotreba sa premieňa na neužitočné teplo. Sú však najlacnejšie a v domácnostiach stále patria medzi najrozšírenejšie. Ich životnosť sa pohybuje okolo 1000 h svietenia.

Životnosť je čas (vyjadrený v rokoch,) v priebehu ktorého plní výrobok svoju funkciu.

Rozlišujeme:

• ekonomický čas života stanovený normatívne a slúži na výpočet anuity,
• technický čas života, ktorý je spravidla dlhší ako ekonomický a udáva skutočné obdobie, počas ktorého môže byť zariadenie v prevádzke.