Aký osud čaká ukrajinský plynovod po roku 2019? - ZSE | BiznisNovinky

Aktualizujte si Váš prehliadač

Stránka ZSE používa najnovšie technológie, ktoré Váš prehliadač nepodporuje.
Prosím, aktualizujte si ho kliknutím na logo príslušného prehliadača.

Ďakujeme za pochopenie.

ZSE Biznis Novinky

/

Aký osud čaká ukrajinský plynovod po roku 2019?


Aký je výhľad tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu po roku 2019? Gazprom sa snaží už nejaký čas o vybudovanie alternatívnych trás, a to notoricky známym projektom Nord Stream 2 a Turkish (Turk) Stream, aby boli schopní čo najviac presmerovať prepravu plynu mimo územia Ukrajiny. Na druhej strane Ukrajina sa snaží udržať si dominantnú tranzitnú pozíciu na trhu, pretože je to významný príjem do jej štátneho rozpočtu. Nech to dopadne akokoľvek, už teraz vieme, že je vysoko nepravdepodobné, že spomínané projekty budú prepravovať plyn v plnej výške do konca decembra 2019, kedy vyprší dlhodobý tranzitný kontrakt medzi Gazpromom a Naftogazom. Je potrebné vyjednať nový kontrakt, no v súčasnej politickej situácii a trení medzi týmito dvoma spoločnosťami to nebude jednoduché.

Turkish Stream, ako samotný názov napovedá, je prepojenie Ruska a Turecka cez Čierne more. Nord Stream 2 je posila plynovodu Nord Stream do Nemecka. Kvôli nedisponibilite plných výkonov týchto dvoch nových plynovodov v januári 2020 sa predpokladá, že európske spoločnosti budú potrebovať tranzit cez Ukrajinu vo výške 52 - 90 miliárd m3 ročne. Ak sa plynovody dokončia, v rokoch 2020 - 2025 nastane prudký pokles dopytu po ukrajinskej tranzitnej kapacite.

Avšak, určitá preprava cez Ukrajinu bude potrebná aj v prípade, že plynovody nabehnú na plnú prepravnú kapacitu, v závislosti na celkovej spotrebe v Európe a vyplývajúceho dopytu po ruskom plyne. Obzvlášť v čase zvýšeného dopytu, napríklad v zime, pretože nový systém bude limitujúci a nebude vedieť flexibilne zareagovať na danú situáciu. Analýza OIES (Oxford Institute for Energy) predpokladá, že ruský import do Európy bude 176 - 212 miliárd m3 ročne, za predpokladu vysokého dopytu po LNG v Ázii alebo 171 - 181 miliárd m3, ak dopyt z Ázie bude nízky. Keď sčítame ročné maximálne kapacity plynovodov Yamal, Nord Stream, Nord Stream 2, Turk Stream – približne 33, 55, 55 a 31,5 miliárd m3 – dostaneme ročne 174,5 miliárd m3.

Stále je tu možnosť, že sa včas nedohodnú nové podmienky tranzitného kontraktu. Hlavne keď prevážia politické motívy nad tými komerčnými, pretože vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou a medzi Ruskom a Európou sú napäté. To by mohlo mať za následok prerušenie dodávok od januára 2020. Vážnejšie dôsledky by vyplývali hlavne pre východnú Európu a po niekoľkých dňoch odstávok by to mohlo zasiahnuť aj Taliansko. Predpokladáme a dúfame, že protistrany nebudú chcieť narušiť energetické obchodné vzťahy a táto alternatíva bude v čase irelevantná.

V závere by som chcel ešte raz zdôrazniť, že časť ukrajinskej tranzitnej kapacity bude pre zachovanie stability a flexibility plynárenského systému potrebná. Keď sa viac objasní charakter a rozsah dopytu po roku 2020, vznikne polemika ohľadom dlhodobej stratégie pre infraštruktúru tohto potrubia a jeho obnovy prípadne úpravy. Je pravdepodobné, že systém bude podstatne zmenšený a niektoré časti budú vyradené z prevádzky.

 

Tomáš Piterka
vedúci dlhodobého obchodovania a rozvoja