V roku 2025 zasiahli Európu rozsiahle energetické poruchy – od kolapsu Pyrenejského polostrova až po výpadky v Česku. Tieto prípady ukázali, ako rýchlo môže vzniknúť reťazová reakcia v sieti a aký vplyv môže mať na priemysel, logistiku či verejné služby. Prinášame prehľad kľúčových zistení a odporúčaní, ktoré by mal poznať každý veľký odberateľ.
Blackout nie je krátkodobý výpadok elektriny ani plánovaná odstávka. Ide onáhly a neplánovaný kolaps celej elektrizačnej sústavy na rozsiahlom území, často na úrovni regiónov alebo celých štátov. Jeho vznik je otázkou sekúnd, no obnova dodávok môže trvať hodiny až dni – s výraznými vplyvmi na priemysel, dopravu, komunikáciu aj bezpečnosť obyvateľstva.
Ako vzniká blackout: reťaz udalostí, nie jedna chyba
Základnou podmienkou stabilnej energetickej sústavy jerovnováha medzi výrobou a spotrebou elektriny v reálnom čase. Ak sa táto rovnováha naruší a ochranné mechanizmy zlyhajú, môže dôjsť ku kolapsu a vzniká kaskáda udalostí:
- výpadok zdroja alebo vedenia,
- kolísanie napätia a frekvencie,
- zásahy ochrán, ktoré odpájajú ďalšie časti sústavy,
- strata synchronizácie so zvyškom Európy.
Blackout takmer nikdy nevzniká jednou príčinou. Ide oreťazenie technických, prevádzkových a ľudských faktorov, ktoré sa v kritickom momente zosynchronizujú.
Tento princíp je známy ako tzv.Swiss cheese model– ochranné vrstvy existujú, no ak sa stretnú ich „slabé miesta“, systém zlyhá.
Aké sú dôsledky blackoutu
Rozsiahly blackout znamená:
- prerušenie výroby a logistiky,
- zlyhanie dopravy (vlaky, metro, križovatky),
- obmedzenú komunikáciu a prístup k dátam,
- ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľstva,
- vysoké priame aj nepriame ekonomické škody.
Obnova dodávok nie je „zapnutie vypínača“, alezložitý, postupný proces, pri ktorom sa sieť obnovuje po častiach – od zdrojov schopných štartu bez napätia (vodné a plynové elektrárne), tvorbou ostrovov a postupným pripájaním veľkých zdrojov až po distribúciu k odberateľom.
Príklad zo Španielska: keď sústava stratí stabilitu
V apríli 2025 postihol rozsiahly blackout celý Pyrenejský polostrov. Bez elektriny sa ocitlo 55 miliónov ľudí, skolabovala doprava, internet klesol o 80 %, vznikli obete na životoch a ekonomické škody presiahli1,6 mld. €.
Podľa dostupných informácií zohrala kľúčovú úlohunestabilita výkonu v sústave, ktorú spustili oscilácie v jednej z veľkých fotovoltických elektrární. Následné zásahy dispečerov, odpájanie zdrojov a vedení, výpadky ďalších elektrární (až 2 200 MW) a nízka medzinárodná prepojenosť regiónu (< 3 % oproti odporúčaným 15 %) viedli ku kaskádovému zlyhaniu celej sústavy.
Dôležité je zdôrazniť, žepríčinou neboli obnoviteľné zdroje samotné, ale kombinácia nízkej zotrvačnosti sústavy, nedostatku stabilizačných zdrojov a technických obmedzení siete.
Česká republika: malá porucha, veľký vplyv
O niekoľko týždňov neskôr zasiahol blackout sever Českej republiky. Výpadok zasiahol1 milión odberných miest, trval až 12 hodín a paralyzoval verejné služby aj dopravu.
Spúšťačom bolvýpadok jednej fázy na 400 kV vedení, ktorý následne vyradil veľký 300 MW výrobný blok v Ledviciach. V kombinácii s plánovanými odstávkami vedení vznikol energetický „ostrov“ s nedostatkom výkonu, čo viedlo k rýchlemu poklesu frekvencie a úplnému výpadku.
Tento prípad ukazuje, žeaj technicky kvalitná a dobre riadená sústava môže zlyhať, ak sa nečakané udalosti poskladajú v nesprávnom poradí.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko patrí medzinajstabilnejšie sústavy v Európe:
- vysoká mechanická zotrvačnosť (jadrové zdroje + vodné elektrárne),
- riadený rozvoj OZE,
- dobré medzinárodné prepojenia,
- pripravenosť na ostrovnú prevádzku a štart z tmy,
- existujúci „obranný plán“ – automatické odpájanie záťaže pri poklese frekvencie.
Vyplýva z toho, žeriziko úplného blackoutu je nízke, ale nie nulové– najmä pri extrémnych udalostiach v Európe alebo rozpade UCTE sústavy.
Čo to znamená pre B2B odberateľov?
Firmy s vyšším príkonom (najmä nad 1 MW) sú súčasťouplánov ochrany a zvládania stavov núdzepodľa energetickej legislatívy. To v praxi znamená, že pri vážnych poruchách alebo hrozbe blackoutu môže dôjsť k:
- regulácii alebo obmedzeniu spotreby,
- núdzovému odpájaniu,
- obmedzeniam aj bez samotného blackoutu (preventívne opatrenia dispečingu).
Vlastné zdroje, ako fotovoltika,nemusia počas blackoutu fungovať, pokiaľ nie sú prevádzkované v ostrovnom režime.
Poučenie do budúcna. Prevencia blackoutov stojí najmä na:
- investíciách do robustnejšej a flexibilnejšej infraštruktúry,
- dostatku stabilizačných zdrojov schopných riadiť napätie a frekvenciu,
- kvalitnej príprave prevádzkových scenárov a školení dispečerov,
- silnom medzinárodnom prepojení sústav.
Blackout je síce výnimočná udalosť, no nie teoretická. Posledné roky ukázali, žeaj moderné energetické sústavy sa môžu dostať na hranu.
Pre firmy to znamená, že prevencia a pripravenosť sú kľúčom k minimalizácii nepriaznivých vplyvov.
Slovenská sústava je dnes v silnej kondícii – vďaka svojmu energetickému mixu, vysokému podielu synchrónnych generátorov a robustným cezhraničným prepojeniam.
No v čase, keď rýchlo rastú podiel OZE, digitalizácia aj spotreba,blackout nemožno úplne vylúčiť.O to dôležitejšie je pripraviť sa naň technicky aj organizačne a počítať s tým, žeenergetická odolnosť podniku je súčasťou firemného rizikového manažmentu.
