Aktualizujte si Váš prehliadač

Stránka ZSE používa najnovšie technológie, ktoré Váš prehliadač nepodporuje.
Prosím, aktualizujte si ho kliknutím na logo príslušného prehliadača.

Ďakujeme za pochopenie.

ZSE Novinky pre firmy

ZSE Novinky pre firmy

/

Čo urobil koronavírus s cenami elektriny?


Epidémie sú v prostredí globálnej ekonomiky a pohybu ľudí faktorom, ktorý v prípade výskytu ovplyvňuje ekonomické a hospodárske vzťahy vo všetkých odvetviach. Zatiaľ čo predchádzajúce epidémie - prasacia chrípka, Ebola, SARS alebo MERS si zachovali zväčša regionálny charakter, epidémia COVID-19 prerástla do celosvetovej pandémie. Aj regionálne epidémie dokázali v minulosti zahýbať akciovými trhmi a cenami komodít. Po vypuknutí epidémie koronavírusu v Číne na začiatku roka 2020 to vyzeralo tak, že sa bude opakovať tento scenár. Rýchle šírenie vírusu ešte pred prepuknutím príznakov a dlhá inkubačná doba však nachytali európske krajiny takpovediac so spustenými nohavicami. Európu nasledovalo v závese USA. Prudký nárast chorobnosti, ktorý uvrhol veľkú časť Európy a zvyšku sveta do takmer okamžitej recesie, už mal dramatický charakter. Zatváranie veľkých priemyselných podnikov a prísna karanténa spôsobili výrazný pokles v spotrebe a cenách energií, samozrejme aj elektriny.

Pokles európskej spotreby na úrovni 15 %

Je zrejmé, že krátkodobé predpovede sú ľahké - recesia znižuje našu spotrebu energie, pretože ustáva priemyselná činnosť, pracujeme z domu, zastavujeme rekreačné cestovanie a zatvárame všetky reštaurácie, bary a športové udalosti. Okamžitý celkový pokles spotreby elektriny je v rámci Európy približne 15 %. Navyšuje sa pomer spotreby domácností voči priemyselnej spotrebe, avšak domácnosti ani zďaleka nedokážu pokryť výpadky priemyslu. Logickým javom je teda pád cien na spotových trhoch, kde sa dodávatelia snažia predávať očakávané prebytky. Nízkym cenám napomáhal aj teplý záver zimy a vysoká výroba z obnoviteľných zdrojov (OZE). Práve obnoviteľné zdroje sú príčinou ďalšieho javu a síce vysokej volatility cien, keďže s poklesom dodávky narastá celkový podiel dodávky z OZE.

Tlak na znižovanie produkcie skleníkových plynov stále pokračuje

Koronakríza však vplýva aj na kontrakty s dlhodobejšou dodávkou na vzdialenejšie obdobia. Tu je hlavným cenovým faktorom emisná povolenka, ktorá sa po prudkom náraste v roku 2018, stala jednou z najviac sledovaných komodít. Spolu s kolapsom dopravného a priemyselného sektora, ktoré patria k najväčším producentom skleníkových plynov padol aj dopyt po povolenkách. Na strane výroby je klesajúca cena dobrou správou pre uhoľné elektrárne, aj keď sa zdá, že tento optimizmus nebude mať dlhé trvanie. Je to jednak z dôvodu stále vyššieho podielu OZE vo výrobe, ktorý navyše v prípade prepadu na strane spotreby dokáže pokryť lacnou elektrinou stále väčšiu časť dodávky. Druhým faktom je, že európske krajiny na čele s Nemeckom nemajú v úmysle aj napriek kríze ustupovať z plánov na znižovanie produkcie skleníkových plynov. Tým pádom budú musieť byť emisné ciele dodržané v dlhodobom horizonte a navyše nárastu ceny pravdepodobne pomôže aj celoeurópsky stabilizačný mechanizmus (Market stability reserve).

Aký výhľad nás čaká do budúcnosti?

Okamžité reakcie ceny komodít na prepad spotreby sú relevantné v krátkodobom horizonte, kde je vývoj ľahko predvídateľný. V dlhodobom horizonte sa obchoduje hlavne očakávanie z budúceho vývoja a tam môže nastať väčšia deformácia trhov podľa toho, či sa naplnia viac optimistické alebo pesimistické prognózy. Týka sa to hlavne najbližších dvoch až troch rokov. Na dodávku ročného produktu 2021 došlo po prepuknutí krízy k zníženiu cien o 10 €/MWh, zatiaľ čo odhadovaný pokles dopytu po energii  na úrovni približne 5 – 7 % zvyšuje straty  „iba“ o 3 - 3,60 €/MWh. Tento fakt otvára priestor na zaujímavé obchodné stratégie, ale zároveň vytvára neistotu pre subjekty obstarávajúce elektrinu pre vlastnú koncovú spotrebu. Pokiaľ nás nečakajú ďalšie vlny pandémie, pozitívne aj negatívne scenáre priameho dopadu koronakrízy sa budú postupne zbližovať a od roku 2024 by už neistota ďalšieho vývoja mala hrať iba marginálnu úlohu.

 

Miroslav Chlebiš
vedúci krátkodobého a intraday obchodovania