Aktualizujte si Váš prehliadač

Stránka ZSE používa najnovšie technológie, ktoré Váš prehliadač nepodporuje.
Prosím, aktualizujte si ho kliknutím na logo príslušného prehliadača.

Ďakujeme za pochopenie.

ZSE Novinky pre firmy

ZSE Novinky pre firmy

/

Ako môže reakcia na covidovú krízu zmeniť budúcnosť energetiky


Globálny energetický systém zažíva v tomto roku veľmi búrlivé obdobie. Kríza Covid-19 spôsobila väčšie narušenie, ako ktorákoľvek iná udalosť v nedávnej histórii a zanechala dôsledky, ktoré potrvajú ďalšie roky. Či však tieto otrasy nakoniec pomôžu alebo zabránia úsiliu urýchliť prechody k čistejším formám výroby elektrickej energie a dosiahnuť medzinárodné energetické a klimatické ciele, bude závisieť od toho, ako vlády reagujú na dnešné výzvy.

Kľúčovým bodom pokračovania transformácie výroby elektriny je udržanie výšky investícií. To je v čase  hospodárskej krízy obzvlášť náročnou výzvou. Veľké poklesy investícií narúšajú stabilný výhľad plnenia cieľov do budúcnosti a zároveň zvyšujú riziko budúcej volatility trhu.

Aká bude budúcnosť fosílnych palív?

Fosílne palivá čelia rôznym výzvam a tou najväčšou sú samozrejme globálne klimatické ciele. Je pravdepodobné, že dopyt po uhlí sa nevráti na predkrízové ​​úrovne, pričom jeho podiel na energetickom mixe by mal do roku 2040 klesnúť po prvýkrát od priemyselnej revolúcie pod 20 %. Dopyt po zemnom plyne však významne rastie, hlavne v Ázii, zatiaľ čo ropa zostáva citlivá na veľké ekonomické neistoty vyplývajúce z pandémie. Niektorí analytici predpovedajú, že doba globálneho rastu dopytu po rope sa skončí v priebehu nasledujúceho desaťročia. Na druhej strane po desaťročiach snáh a scenárov o obmedzených zásobách, ostáva ropa aj naďalej pevným ukazovateľom globálneho ekonomického vývoja. Komoditu, ktorá by ju mohla v plnej miere nahradiť, zatiaľ nemáme. Veľa sa diskutuje nad budúcnosťou jadra, kde odklon jadrovej energie v rámci nemeckej Energiewende je viac politickou, ako odbornou témou. Jadro svojou povahou bez emisnej výroby zapadá do klimatických cieľov a jeho forma veľkých a stabilných zdrojov slúži ako zdroj regulácie prenosových sústav, na ktorú bude v budúcnosti z dôvodu zvyšovania podielu OZE kladený stále väčší význam. Prístup k jadru bude v budúcnosti jednotlivých krajinách silne individuálny, ale nie je predpoklad, že by jadrová energia nemala globálne tvoriť pevnú časť energetického mixu.

Vietor stráca silu

Najväčší boom spomedzi nových technológií zaznamenala v poslednom desaťročí výroba elektriny z vetra. V rámci EÚ je výroba situovaná hlavne na nížiny a pobrežia morí, ktorými disponujú krajiny s najväčším podielom veterných elektrární ako Dánsko, Írsko, Portugalsko alebo Pobaltie. Špecifickým prípadom ostáva Nemecko, ktoré do veterných elektrární masívne investovalo a je najväčším producentom. Veterný potenciál situovaný hlavne v severnej časti vytvára enormný tlak na prenosové kapacity, potrebné na distribúciu vyrobenej elektriny smerom na juh. V čase ekonomickej krízy investície do výstavby nových vedení klesajú a v roku 2020 postavilo Nemecko najmenej vedení od roku 2013. Obmedzením produkcie elektriny z vetra má byť aj pripravovaná regulácia výstavby offshore elektrární v rokoch 2021 až 2025. Ďalším problémom je aj nahrádzanie starších elektrární s končiacim obdobím podpory a dosluhujúcou technológiou novými, tzv. repowering, ktoré naráža napríklad na protesty obyvateľov poukazujúcich na nepriaznivý vplyv v ekosystémoch lokalít veterných parkov.

Solár sa stáva novým kráľom elektriny

Solárna energia sa stáva novým kráľom na svetových trhoch s elektrinou. Na základe dnešných nastavení politiky je na dobrej ceste k dosiahnutiu nových rekordov v prírastkoch výrobnej kapacity po roku 2022. Vďaka nastavenému systému dotácií je solárna energia teraz vo väčšine krajín stále lacnejšia ako nové uhoľné alebo plynové elektrárne a solárne projekty teraz ponúkajú najnižšiu cenu elektriny vo svojej histórii. Solárne elektrárne takisto nečelia negatívnym náladám verejnosti ohľadom ich vplyvu na charakter krajiny.

V scenári klimatických politík napĺňajú obnoviteľné zdroje energie v nasledujúcom desaťročí 80 % rastu globálneho dopytu po elektrine. Vodná energia zostáva najväčším obnoviteľným zdrojom, ale hlavným zdrojom rastu je slnečná energia, po ktorej nasleduje pevninský a morský vietor. Silný rast obnoviteľných zdrojov je potrebné spojiť s rozsiahlymi investíciami do elektrických sietí. Bez dostatočných investícií sa siete ukážu ako slabý článok v transformácii energetického sektoru s dôsledkami na spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok elektriny.


Miroslav Chlebiš
vedúci krátkodobého a intraday obchodovania