V júni 2025 sledovali energetické trhy výraznú eskaláciu izraelsko-iránskeho konfliktu, ktorá formovala vnímanie trhu ohľadom globálnych dodávok energií a ďalej eskalovala politické napätie. Konflikt sa začal izraelskými útokmi na iránske vojenské ciele, čo vyvolalo odvetné opatrenia zo strany Iránu vrátane útokov na izraelské a americké vojenské základne. To viedlo k prudkému nárastu cien ropy a vyvolalo obavy z možného uzavretia Hormuzského prielivu, životne dôležitej vodnej cesty pre prepravu ropy a plynu. Hoci sa konflikt nakoniec upokojil prímerím, udalosti poukázali na globálnu previazanosť trhu s energiou. 

Vývoj cien elektriny

Európske ceny elektriny začali mesiac poklesom, a to hlavne s pretrvávajúcim miernym jarným počasím z pohľadu krátkodobých cien a zníženej frekvencie nových colných opatrení americkej administratívy z pohľadu dlhodobých cien.Tento vývoj sa výrazne zmenil v polovici mesiaca, a to hlavne z dôvodu vývoja geopolitickej situácie na Blízkom východe a súčasného prílevu teplého počasia do južnej Európy.

Nepokoje na Blízkom východe

Zintenzívnené geopolitické napätie na Blízkom východe, najmä medzi Izraelom a Iránom, zvýšilo rizikovú prémiu k cenám plynu a elektriny. Zároveň poskytlo a dokreslilo obraz toho, ako trh vníma ceny z pohľadu fundamentov.Reakcie trhu, ktoré boli v prvých dňoch konfliktu výrazné, začali postupom času ochabovať, a to aj po tom, ako sa USA svojou vojenskou akciou zapojili pri útoku na iránske jadrové zariadenia. Opakoval sa tak čiastočne scenár z predchádzajúcich mesiacov pri jednotlivých oznámeniach americkej administratívy ohľadom ciel.Aj napriek pokračujúcemu konfliktu začali ceny v závere mesiaca klesať až na predchádzajúcu úroveň.Prispel k tomu, samozrejme, aj fakt, že kľúčová infraštruktúra na ťažbu a prepravu ropy a LNG nebola zasiahnutá a Irán v rámci odvetných krokov a reakcie nepristúpil k blokáde alebo obmedzeniam prepravy cez Hormuzský prieliv.

Vplyv počasia na ceny elektriny

K nárastu cien v priebehu mesiaca prispela aj vlna horúčav, ktorá zasiahla väčšinu južnej Európy.Hneď z úvodu mesiaca boli zasiahnuté hlavne Grécko a Chorvátsko, kde cena na spotovom trhu pravidelne dosahovala úrovne výrazne nad 100 €/MWh. Postupom času sa pridalo aj Taliansko a Španielsko, miernejší nárast zaznamenali Francúzsko, Nemecko a krajiny strednej Európy. V nich bolrast tlmený hlavne výrobou z OZE, kde výroba solárnej energie dosiahla nové sezónne rekordy – Francúzsko 170 GWh 16. júna, Nemecko takmer 470 GWh 20. júna – čím sa tlmil rast cien počas špičkových denných hodín.OZE však hrali zmiešanú úlohu a ceny boli stále na počasie citlivé a viac závislé od výroby elektriny z plynu a uhlia.

Výkon veternej energie výrazne klesol v Nemecku (−50 %), Španielsku (−23 %), Portugalsku (−27 %) a v juhovýchodnej Európe (−32 %).

Vývoj cien plynu

Izraelsko-iránsky konflikt bol najvýznamnejšou júnovou udalosťou aj pre európske ceny plynu. Po prudkom náraste v polovici mesiaca ceny korigovali, a to hlavne z dôvodu nepoškodenia ťažobnej a prepravnej infraštruktúry a tiež faktu, že eskalácia neviedla k uzatvoreniu Hormuzského prielivu.Napriek tomu až do súčasnosti zostáva trh veľmi pozorný a na globálnom trhu s LNG stále započítava rizikovú prémiu hlavne na produktoch s dodávkou v najbližších mesiacoch. Prípadné uzatvorenie prielivu by blokovalo vývoz LNG z Kataru a Spojených arabských emirátov, čo predstavuje cca 20 % svetových dodávok.

Diskusie o ukončení dovozu ruského plynu

V polovici júna sa v Luxemburgu konali diskusie medzi ministrami energetiky EÚ o plánoch EÚ na postupné ukončenie dovozu ruského plynu ako súčasť plánu RePowerEU.

Navrhované nariadenie stanovuje postupné ukončenie dovozu plynovodného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) pochádzajúceho alebo vyvážaného priamo či nepriamo z Ruskej federácie. Predstavuje tiež opatrenia na uľahčenie úplného zastavenia dovozu ruskej ropy do konca roka 2027. Zostávajúce objemy ruského plynu je možné postupne ukončiť bez významného hospodárskeho vplyvu alebo rizík pre bezpečnosť dodávok vďaka dostupnosti dostatočného množstva alternatívnych dodávateľov na svetovom trhu s plynom, dobre prepojenému trhu Únie s plynom a dostupnosti dostatočnej dovoznej infraštruktúry v EÚ. Členské štáty budú musieť predložiť diverzifikačné plány s presnými opatreniami a míľnikmi pre postupné ukončenie dovozu ruského plynu a ropy.

Podľa plánovaného postupného zákazu dovozu bude dovoz ruského plynu na základe nových zmlúv zakázaný od 1. januára 2026. Dovoz na základe existujúcich krátkodobých zmlúv bude zastavený do 17. júna 2026, s výnimkou dovozu plynu dodávaného do vnútrozemských krajín a viazaného na dlhodobé zmluvy, ktoré budú povolené do konca roka 2027. Dovoz na základe dlhodobých zmlúv bude zastavený do konca roka 2027.

Maďarsko a Slovensko vetovali toto rozhodnutie, pričom argumentom je okrem všeobecného negatívneho postoja k zastaveniu nákupu plynu s ruským pôvodom aj prehlbujúca sa kríza na Blízkom východe. Presadzovanie týchto plánov v takomto čase by ďalej destabilizovalo už aj tak nestabilné globálne trhy s energiou. Maďarsko, ktoré sa dlhodobo spolieha na ruské dodávky plynu, dôrazne nesúhlasí s akoukoľvek legislatívou EÚ, ktorá núti členské štáty porušovať existujúce zmluvy o dodávkach. Prijatie takéhoto plánu by mohlo Maďarsko stáť 2 miliardy eur.

Vývoj cien emisných povoleniek

Európsky trh s emisiami koreloval počas júna hlavne s plynom, pričom sledoval najmä dostupnosť jednotlivých komodít na výrobu elektriny z pohľadu dodávok LNG, odstávok konvenčných elektrární, výroby z OZE a prepravy uhlia po riečnych cestách.Práve mix faktorov spôsobil, že výrazná volatilita cien plynu bola pri emisiách miernejšia a držala sa v rozpätí 68 – 72 €/t. Rastúce ceny energií a letný dopyt boli kompenzované regulačnou neistotou, ponukou na aukciách a slabým priemyselným dopytom.

Nemecký kabinet oznámil, že zruší 0,5 milióna EUA z dôvodu zatvorenia uhoľných elektrární, ako uviedlo ministerstvo životného prostredia. Zrušenie tohto objemu zodpovedá menej ako 1 % ročnej ponuky Nemecka na trhu s emisiami a prejaví sa v znížení aukčného harmonogramu krajiny.

Ceny emisií klesali aj v rámci technického obchodovania, a to aj napriek náznakom, že by vlna horúčav v Európe mohla podporiť využívanie fosílnych palív na uspokojenie dopytu po chladení. Vplyv technického vývoja ceny napovedá, že investori s dlhými pozíciami realizovali značnú časť ziskov. Ukončenie platnosti júnových opcií minulý týždeň podporilo tlak na pokles cien. V závere mesiaca sa však cena odrazila, čiastočne podporená nákupmi od subjektov dodržiavajúcich systém EU ETS. Zároveň rastúce teploty a pokles produkcie OZE v závere mesiaca zvýšili dopyt po výrobe elektriny z fosílnych palív a podporili ceny emisií. Dopyt po chladení by mal byť zvýšený, keďže v Európe pretrvávajú nadpriemerné teploty. Aj napriek predpovediam, že začiatkom júla sa očakávali teploty o 5 až 10 °C nad priemerom takmer v celej Európe, sa tento scenár naplnil iba čiastočne a ceny emisií tak zostali v oscilačnom cenovom pásme

Ropa a svetová ekonomika

Iránsko-izraelský konflikt je popri Ukrajine a snahe Izraela prevziať úplnú kontrolu nad pásmom Gazy ďalším do partie a zároveň najvýznamnejším, čo sa týka vplyvu na ceny ropy. Útoky USA v polovici júna na tri iránske jadrové zariadenia otvorili jeho ďalšiu fázu. Najväčšou otázkou v rámci iránskej reakcie bolo možné uzatvorenie Hormuzského prielivu, ktoré by významne narušilo dodávky ropy a LNG z Perzského zálivu, ktoré predstavujú 20 % svetových dodávok. Irán však k danému kroku nepristúpil, a to aj napriek tomu, že priamo po útokoch Iránsky parlament nezáväzne hlasoval o uzatvorení. Prerušením dodávok by Irán obmedzil primárne svoj vlastný export a tým aj príjmy, ktoré bude iránsky režim pri pokračovaní konfliktu životne potrebovať, a to hlavne v situácii, keď sú vystavené riziku sankcií. Prerušenie tokov by Teheránu navyše odcudzilo Čínu – jeho hlavného odberateľa ropy – a obrátilo by proti nemu neutrálnych susedov, ako je Katar.

Vzhľadom na extrémnu zraniteľnosť Iránu by mohlo byť múdre prijať Trumpovo pozvanie a nájsť cestu späť k rokovaciemu stolu. Zatiaľ je však skôr pravdepodobné, že sa Irán  uchýli k ústupu, aby sa vyhol kapitulácii – ak si zvolí túto cestu, je tu riziko, že to môže  signalizovať domácu slabosť a vyvolať vnútorný nesúhlas. Iránsky minister zahraničných vecí povedal, že diplomatické cesty sú zatiaľ uzavreté.

Pre trhy s ropou to znamená, že tento konflikt môže ešte chvíľu pretrvávať. A ak sa Chámeneí rozhodne pokračovať v aspoň symbolických útokoch na Izrael a americké základne v regióne a zároveň sa bude usilovať o určité zamrznutie konfliktu, aby získal čas na obnovenie infraštruktúry a doplnenie zásob, USA môžu pristúpiť k sankčným opatreniam na iránsku ropu a LNG, čo by malo ďalší vplyv na ich ceny.

Podstatný bude aj ďalší prístup ostatných exportérov a hráčov v regióne, ako sa postavia k politickej, exportnej a prípadne aj vojenskej pomoci Iránu.

Zdroje: reuters.com, energynews.pro, bloomberg.com, eex.com, montel.com, okte.sk, icis.com, trend.sk, iea.org, eneken.ieej.or.jp