Trh s energiami sa dostal do prostredia extrémnej neistoty, kde ceny neboli určované len fundamentmi ponuky a dopytu, ale najmä geopolitickými scenármi. Trh postupne prechádzal z krátkodobého šoku do režimu očakávania dlhodobejšieho narušenia globálneho energetického systému. V súčasnosti ju už vyhodnocuje ako štrukturálne sprísnenie ponuky. A je pravdepodobné, že ceny ropy, plynu a na ne naviazaných komodít sa nevrátia na pôvodné úrovne ani pri rýchlom ukončení konfliktu

Vývoj cien elektriny

Najsilnejším faktorom prudkej volatility a rastu cien je eskalácia konfliktu na Blízkom východe, predovšetkým vojna s Iránom a praktické uzavretie Hormuzského prielivu. To okamžite s útokom na Irán zvýšilo obavy z narušenia globálnych dodávok ropy a LNG, keďže cez tento bod prechádza významná časť svetového obchodu s energiami.Trh s elektrinou postupne začal naceňovať nielen krátkodobý šok, ale aj dlhšie trvajúcu napätú bilanciu plynu.

Ceny elektriny v Európe preto v marci prudko rástli a ostávali veľmi volatilné. Dodatočný tlak vytvárala:

• konkurencia Ázie o dostupné LNG náklady,
• presmerovanie lodí mimo Európy,
• nízka úroveň európskych zásobníkov
• a obavy, že letné plnenie nebude dostatočné.

V niektorých dňoch rast podporilo aj chladnejšie počasie, slabší vietor či nižšia dostupnosť dodávok z Nórska počas porúch a údržby. Naopak, ceny miestami tlmila vyššia výroba z OZE, najmä zo soláru, no tento efekt nestačil neutralizovať vplyv plynu v krajinách, kde plyn ostáva hlavným cenotvorným palivom.

Plánované odstávky na Francúzskej energetickej infraštruktúre

Vo Francúzsku prebieha plánovaný „outage program 2026“, pričom podľa údajov EDF bola časť produkcie dlhodobo mimo prevádzky v rámci údržby.Historicky aj v podobných obdobiach býva mimo prevádzky približne 25 – 30 % jadrovej kapacity (cca 17 GW z 61 GW). Bloky v elektrárňach Tricastin a Gravelines mali posuny reštartov a dočasné odstávky rádovo v stovkách MW až jednotkách GW. Samotná elektráreň Gravelines má kapacitu až 5,4 GW (6 × 900 MW), takže aj čiastočné odstavenie viacerých blokov znamená citeľný dopad na trh.

Vplyv emisných povoleniek

Pre elektrinu zostáva dôležitý aj vývoj emisných povoleniek EU ETS.Počas marca ich cena výrazne kolísala podľa správ o možnom uvoľnení pravidiel, zásahoch do rezervy stability trhu a debatách o pomoci priemyslu. Pokles cien EUA dočasne zmierňoval rast cien elektriny, no neskôr, keď EÚ neprišla s okamžitými razantnými opatreniami, povolenky opäť zdraželi a začali sa znovu premietať do cien elektriny.

Pre Slovensko bol vývoj navyše citlivý aj pre regionálne riziká okolo ropovodu Družba a stav ropnej núdze. Keďže slovenský trh je súčasťou prepojeného európskeho trhu, domáce veľkoobchodné ceny elektriny reagovali najmä na európske ceny plynu, emisných povoleniek a celkovú geopolitickú rizikovú prémiu. Začiatkom apríla trh síce krátko zareagoval upokojením po oznámení dvojtýždňového prímeria medzi USA a Iránom, no neistota ostáva vysoká a ceny budú reagovať na akúkoľvek správu, ktorá naznačí vývoj situácie v najbližších týždňoch.

Vývoj cien plynu

Po uzatvorení Hormuzského prielivu trh okamžite zareagoval rastom cien, pričomTTF dosiahol trojročné maximum okolo 69,5 EUR/MWh.Situáciu výrazne zhoršilo zastavenie exportu LNG z Kataru(force majeure od 4.3.), pričom technologické obnovenie produkcie bolo odhadované minimálne na 14 – 30 dní a logisticky až na mesiace.Následné útoky na Ras Laffan vyradili približne 17 % exportnej kapacity, čo posunulo trh z krátkodobého šoku do štrukturálne napätého režimu.

Ponuková situácia sa zhoršila presmerovaním LNG tokov

Dodávky do Európy klesli v niektorých týždňoch o 25 – 31 % (na ~2,9 bcm), pričom americké dodávky padli až na 1,6 bcm (päťmesačné minimum). Rast cien v Ázii (JKM prémia cca +9 EUR/MWh voči TTF) motivoval presmerovanie nákladov mimo Európy. Analytici očakávali, že Ázia bude Európu systematicky preplácať, najmä pri nízkych európskych zásobách.

Nízka naplnenosť európskych zásobníkov – ďalší kritický faktor

Na začiatku marca boli zásobníky naplnené len na približne 30% (oproti približne 43 % päťročnému priemeru), pričom v niektorých krajinách klesli ešte výraznejšie pod 30 %. Neskôr sa úroveň pohybovala okolo 28 – 29 %, čo trh označoval za „kriticky nízke“ hodnoty. Nízka hodnota summer – winter spreadu zároveň znižovala motiváciu na plnenie, čím sa zvyšovalo riziko nedostatočných úrovní pred ďalšou zimou.

Dodatočný tlak vytvárali aj výpadky mimo Blízkeho východu:

• Porucha v Nórsku na ťažobnom zariadení Nyhamna znížila toky o približne 20 mcm/deň, čo v napätom trhu okamžite podporilo ceny.
• Globálne bola v jednom momente mimo prevádzky viac ako štvrtina LNG kapacity (Blízky východ + Austrália), čo zásadne zmenilo rovnováhu ponuky

Dopytová strana bola zmiešaná

Na jednej strane vysoké ceny viedli k obmedzovaniu priemyselnej spotreby na druhej strane chladnejšie počasie a nižšia veterná výroba zvyšovali krátkodobý dopyt. Súčasne sa objavovali známky „demand destruction“ najmä v Ázii, čo však zatiaľ nestačilo kompenzovať výpadky dodávok.

Trh zostáva extrémne citlivý na geopolitické správy. Krátkodobé poklesy cien sa dejú pri náznakoch prímeria alebo rokovaní, no boli rýchlo korigované, keďže fyzická dostupnosť plynu sa nemenila. Aj začiatkom apríla, napriek čiastočnému upokojeniu, ceny opäť rástli (+7 % po prejave Trumpa), keďže neexistovala jasná cesta k obnoveniu tokov. Dvojtýždňové prímerie medzi Iránom a USA/Izraelom znížilo okamžitú geopolitickú prémiu, ale zatiaľ zásadnenezmenilo fundamenty trhu. Výpadky produkcie pretrvávajú, najmä v Katare, kde poškodená infraštruktúra a force majeure znamenajú, že časť LNG kapacity zostane mimo trhu mesiace až roky.

Vývoj cien emisných povoleniek

Na začiatku marca ceny EUA klesli približnek úrovni 68 – 70 EUR/t, najmä v reakcii na očakávania, že Európska komisia môže uvoľniť pravidlá systému ETS v podobe napríklad väčšieho prideľovania bezplatných kvót alebo vyššej štátnej pomoci.Tento pokles odrážal aj opatrnosť investorov pred zasadnutiami lídrov EÚ. Následne však volatilita prudko vzrástla.

Rast cien plynu, ktorý bol spôsobený konfliktom na Blízkom východe a výpadkami LNG, viedol k prechodu časti výroby elektriny z plynu na uhlie. Tento „fuel switching“ efekt zvýšil dopyt po emisných povolenkách a poskytol trhu fundamentálnu podporu. Súčasne sa tento efekt postupne prenášal aj do dlhodobejších kontraktov, čo posilňovalo strednodobý rastový trend EUA.

V polovici marca sa ceny emisií dostali pod tlak aj v dôsledku politických signálov

Diskusie o cenovom strope na plyn, návrhy na vyňatie plynových elektrární zo systému ETS či úvahy o zásahoch do rezervy stability trhu (MSR) vytvárali neistotu.Kontrakt EUA Dec-26 sa prechodne prepadol až k úrovni 63 – 65 EUR/t, čo predstavovalo približne 11-mesačné minimum.

Nejasné výsledky zasadnutia EÚ priniesli tlak na ceny EUA

Po zasadnutí lídrov EÚ (19. – 20.3.) však nastal obrat. Trh očakával rýchle a výrazné opatrenia na uvoľnenie ponuky povoleniek, no konkrétne kroky neboli prijaté. Výsledkom bolo zatváranie krátkych pozícií a prudký rast cien. EUA sa opäť dostali nad 70 EUR/t a volatilita sa zvýšila.

Koncom marca a začiatkom apríla sa trh stabilizoval v pásme približne 70–74 EUR/t. Podporu poskytovali vysoké ceny plynu, ktoré udržiavali dopyt po povolenkách cez substitučný efekt, ako aj pokračujúca neistota ohľadom konečnej podoby reforiem ETS.Európska komisia oznámila len obmedzené krátkodobé opatrenia, ako napr. zachovanie povoleniek v MSR namiesto ich uvoľnenia, čo trh vyhodnotil ako menej uvoľňujúce, než sa očakávalo.

Dôležitým faktorom bol aj vývoj investičných pozícií.Čistá dlhá pozícia fondov klesla o viac ako 13 miliónov ton na približne 39 miliónov ton, čo signalizovalo zníženú dôveru investorov a zvýšenú citlivosť trhu na politické správy.

Ropa a geopolitika

Kľúčovým bodom je Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne 20 % svetových dodávok ropy a plynu. Jeho faktické uzavretie viedlo k okamžitému šoku na strane ponuky. Tankerová doprava bola takmer zastavená,poisťovne odmietali kryť vojnové riziko a stovky lodí ostali uviaznuté v regióne. Tento logistický kolaps bol rovnako dôležitý ako samotný výpadok produkcie – ropa síce globálne existovala, no nebolo ju možné efektívne dopraviť na trhy.

Reálne obmedzenie ťažby

Krajiny ako Kuvajt, Irak a Katar vyhlásili force majeure a znížili produkciu pre nemožnosť exportu. Niektoré štáty sa snažili obísť Hormuz (napr. Saudská Arábia presmerovaním cez Červené more), no tieto kapacity boli obmedzené.Analytici odhadovali výpadok globálnej ponuky až na úrovni 8 miliónov barelov denne, čo predstavovalo približne 8 % svetového dopytu.

Ceny ropy na tento vývoj reagovali prudkým rastom

Brent krátkodobo vzrástol o približne 30 % a pohyboval sa nad 100 USD/barel, pričom denné maximá sa približovali k 120 USD.Od začiatku konfliktu koncom februára nárast dosiahol až 65 %.Trh začal oceňovať scenár dlhodobého narušenia dodávok, pričom niektorí analytici hovorili o potenciálne „bezlimitnom“ raste cien v prípade pretrvávajúcej blokády.

Ďalší eskalačný faktor- priame útoky na energetickú infraštruktúru

Útoky na iránske pole South Pars a následné odvetné zásahy na katarský LNG hub Ras Laffan či zariadenia v SAE a Kuvajte zvýšili riziko systematického ničenia produkčných kapacít.Trh tak čelí nielen logistickému, ale aj fyzickému výpadku infraštruktúry.

Geopolitická neistota bola umocnenánejednoznačnou komunikáciou USA. Prezident Trump opakovane striedal vyhlásenia o blížiacom sa konci vojny s hrozbami eskalácie vrátane útokov na energetickú infraštruktúru Iránu. Tieto protichodné signály spôsobovali výraznú volatilitu cien – krátkodobé poklesy pri náznakoch diplomacie boli rýchlo vymazané novými hrozbami.

Uvoľnenie strategických rezerv

Snaha zmierniť situáciu prostredníctvom strategických rezerv mala len obmedzený efekt. Hoci IEA a krajiny G7 diskutovali o uvoľnení 300 – 400 miliónov barelov, reálna schopnosť dodávať ropu na trh bola limitovaná logistickými kapacitami (cca 2 mil. barelov denne). Navyše zásoby sa nachádzali prevažne v Atlantickej oblasti, zatiaľ čo najväčší deficit vznikal v Ázii.

Geopolitika zároveň zasiahla aj obchodné toky. Niektoré ázijské krajiny zavádzali exportné obmedzenia, čím signalizovali očakávanie dlhšieho konfliktu. Európa zvažovala návrat k ruským dodávkam alebo zavedenie cenových regulácií, čo poukazovalo na narastajúci tlak na energetickú bezpečnosť.

Koncom marca sa objavili náznaky diplomatického riešenia, vrátane návrhov prímeria a rokovaní sprostredkovaných tretími krajinami. To viedlo k dočasným korekciám cien.Začiatkom apríla bolo vyhlásené dvojtýždňové prímerie a čiastočné otvorenie Hormuzu, čo krátkodobo znížilo rizikovú prémiu. Trh však zostal opatrný, keďže produkcia aj logistika ostávajú narušené.

Zdroje: reuters.com, energynews.pro, bloomberg.com, eex.com, montel.com, okte.sk, icis.com, trend.sk, iea.org, consilium.europa.eu, entsoe.eu, encose.net