
Obnoviteľné zdroje energie na transparentnom trhu
Charakter európskej aj svetovej energetiky sa s nástupom obnoviteľných zdrojov (OZE) mení. Decentralizácia a lokalizácia výroby, dostupnosť vo všetkých krajinách, malá možnosť skladovateľnosti, nevyčerpateľnosť, a na druhej strane do značnej miery daný charakter a obmedzenia výroby vzhľadom na prírodné prostredie tej ktorej krajiny otvárajú množstvo otázok na budúcnosť energetického trhu. V rámci cieľov EÚ by mala výroba z OZE v porovnaní s rokom 2012 do roku 2030 vzrásť dvojnásobne, čo predstavuje nárast okolo 800 TWh. Predpokladá sa, že po roku 2040 by sa OZE mohli stať hlavným zdrojom na výrobu elektriny. Je takisto veľká pravdepodobnosť, že OZE budú v rámci energetického sektora jedným z mála, ak nie jediným rastúcim segmentom, a to aj v prípade ekonomickej krízy. Práve odlišný charakter diagramu dodávky z OZE a takisto aj jeho regulácia však so sebou prináša viacero otázok spojených s tradičnou previazanosťou reálnej výroby, prenosu, spotreby a ich naviazaním na samotné trhové vzťahy. Tento proces sa dotýka všetkých subjektov v energetike cez regulátorov, prevádzkovateľov prenosových a distribučných sietí, výrobcov, obchodníkov, spotrebiteľov a samozrejme v stále väčšej miere dodávateľov informačných a smart energetických riešení. Stále viac hráčov si uvedomuje, že investície do nových technológií výroby, prenosu a obchodu je investíciou do globálnej pozície ekonomického a politického vplyvu.
Otázkou ostáva, či tempo budovania týchto technológií ide ruka v ruke s tempom rozvoja OZE. Postupne s nasycovaním trhu sa dostane do popredia čisto ekonomická otázka, a tak budú riešenia alokované do oblastí, kde budú najlacnejšie. Krajiny sa tak či tak nevyhnú budovaniu záložných zdrojov. Primárnym zdrojom by mali byť plynové elektrárne. Ďalším krokom sú skladovacie kapacity. Pri navyšovaní podielu OZE nad určitú úroveň je potrebné vybudovať okrem krátkodobých aj sezónne skladovacie kapacity čo je zatiaľ nevyriešený technický problém. Čiastočným riešením je budovanie veľkých batériových úložísk, ktoré dokážu pokryť výkyvy v spotrebe sústavy. Výhodou takéhoto riešenia je rýchlosť a presnosť regulácie, zníženie nárokov na prenosové kapacity v rámci sietí, nevýhodou zas vzhľadom k svojej kapacite obmedzená doba dodávky a primárne využitie iba na vykrývanie špičkového výkonu. Ďalším riešením je flexibilita poskytovaná výkonu nielen na strane dodávky ale aj jej aktívna regulácia na strane spotreby, kde si určité odberné miesta budú vzájomne poskytovať flexibilitu. Mnohí dodávatelia energií už dnes ponúkajú energetické riešenia založené na virtuálnom skladovaním elektriny pre koncových zákazníkov v podobe virtuálnych batérií. Takáto možnosť regulácie vlastnej spotreby má potenciál sa rozšíriť na všetky segmenty zákazníkov. Takéto riešenia sa pritom neobmedzia iba na vzťah dodávateľa s jedným zákazníkom, ale v rámci takzvanej blockchain technológie aj pre skupiny odberných miest, ktoré si môžu vzájomne obchodovať výrobu a spotrebu a zároveň ju aj fyzicky ukladať v batériách. Ďalší rozvoj a hlavne jeho rýchlosť však bude závisieť aj od ekonomickej rentability daných riešení a ich vhodnom nastavení, ktoré sa v stále meniacom prostredí a zatiaľ neharmonizovaného prístupu v rámci Európy ťažko prognózuje. Technológie blockchainu potrebujú pre úspešné fungovanie určitý minimálny počet účastníkov, pričom ďalším problémom je aj prílišná regulácia trhového prostredia v Európskych krajinách. Neoddeliteľnou podmienkou je aj ďalšie budovanie a rozvoj inteligentných sietí a harmonizácia pravidiel a výmeny dát národných sieťových prepravcov a distribútorov.