Pandémia COVID-19 nielenže spôsobila dočasný pokles globálnych emisií CO2, ale taktiež otvorila nový priestor k úvahám a prístupom k udržateľnosti hospodárstva EÚ cez uhlíkovú neutralitu. Cieľ nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050, vyjadrený cez program Green Deal – Európsku zelenú dohodu, by podľa viacerých názorov mohol byť dosiahnutý rýchlejšie ako sa doteraz myslelo. Bude však EÚ v tomto názore jednotná?

Špekulácie s emisnými povolenkami

Jedným z najvýraznejších trhových nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov sa stali počas uplynulých rokov emisné povolenky CO2. Ceny za posledných šesť mesiacov vyskočili asi o 30 %, čiastočne na základe špekulácií hedžových fondov. Bolo by naivné si myslieť, že investície do emisných povoleniek sú iba úprimnou snahou investorov prispieť ku klimatickej neutralite. Tieto investície sú v prvom rade znakom dôvery v nemenné politické ciele zabezpečujúce bezpečnosť investícií.

Tempo ziskov a očakávaní niektorých hedžových fondov, podľa ktorých sa ceny môžu tento rok viac ako zdvojnásobiť, už vyvolalo obnovené diskusie medzi zákonodarcami o tom, či by EÚ mala navrhnúť opatrenia na obmedzenie špekulácií. Jedným zo spôsobov, ako obmedziť vplyv špekulantov na trhu, by mohla byť komisia navrhujúca obmedzenia týkajúce sa držby povolení v emisnom registri. Zatiaľ čo prudký cenový nárast pomáha životnému prostrediu tým, že predražuje výrobu energie z fosílnych palív, mnoho európskych spoločností sa čoraz viac obáva, že vysoké náklady poškodia ich konkurencieschopnosť. Ďalší vývoj cien bude závisieť od podrobností v júnovom návrhu Európskej komisie na zosúladenie systému obchodovania s emisnými povolenkami v rámci EÚ s prísnejším klimatickým cieľom do roku 2030. Nepredpokladá sa, že by EÚ zasahovala do cien povoleniek, ktoré sú stále pod úrovňou 60 – 65 € za tonu, ktorá sa považuje za nevyhnutnú z pohľadu zmeny energetického mixu.

Európa sa musí rozhodnúť, kam zaradí jadrovú energiu

Z hľadiska štruktúry výroby elektrickej energie má nárast ceny emisií viacero dopadov. Je zrejmé, že najviac predražuje výrobu z fosílnych palív, ktoré majú najvyšší podiel emisií. Transformácia krajín s vysokým podielom výroby z uhlia ako Poľsko, Grécko, Česká republika alebo niektoré Balkánske krajiny bude finančne aj technicky nesmierne náročná a dlhá.

Druhou oblasťou je výroba elektriny z jadra. Nemecko má svoj odklon od jadrovej energie pevne zakotvený v energetickej politike a k negatívnemu názoru sa samozrejme pridávajú aj krajiny bez jadrovej výroby. Výroba z jadra je však výrazne viac politickou témou. Najnovší verdikt európskych analytikov o udržateľnosti jadrovej energie spochybňuje jej vyradenie z uhlíkovo neutrálnych zdrojov. Sedem členských štátov vrátane Slovenska vyzvalo Európsku komisiu, aby prestala brzdiť rozvoj jadrovej energie a zaradila ju do taxonómie (klasifikácie) udržateľných investícií. Toto rozhodnutie je veľmi dôležité z pohľadu nasmerovania budúcich investícií. Jednou je samotná budúca výstavba jadrových reaktorov, ktorá je nesmierne kapitálovo náročná. Ak by sa uznala jadrová energetika ako udržateľná, mohla by byť zahrnutá do budúcej podpory financovania.

V prípade odstavenia jadra sa investície presunú do obnoviteľných zdrojov energie. Prechod od jadrových elektrární k variabilným obnoviteľným zdrojom si bude v dôsledku zachovania stability sietí vyžadovať záložné zdroje vo forme plynových elektrární. Bude to však beh na dlhé trate. Prípady ohrozenia stability dodávky elektriny a hrozba blackoutu (výpadku elektrickej elektriny), aké sme zaznamenali v posledných mesiacoch v USA a západnej Európe nám ukázali, že to nie je iba téma a lobby výrobcov elektriny z konvenčných zdrojov. Kapacita batérií a ich počet sa postupne zvyšujú, napriek tomu v súčasnosti ešte nie sú na takej úrovni, aby dokázali pokryť sezónnu a dlhodobú variabilitu výroby a spotreby.

Obnoviteľné zdroje energie si budú vyžadovať nové investície

Postupné budovanie solárnych a veterných parkov a ich následná údržba a obnova, investície do posilnenia prenosových sietí, výstavba plynových a iných záložných zdrojov a nakoniec aj postupný odklon od biomasy, musia byť aj napriek neočakávaným situáciám typu koronavírusu riešené koncepčne, nákladovo efektívne a s dlhodobou víziou. Pandémia otvorila viaceré otázky o rýchlosti či spôsobe prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Mnohé z nich môžu naozaj pomôcť k rýchlejšiemu dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. Zároveň však potvrdila aj fakt, že rýchle zmeny a rozhodnutia nie sú najlepším nástrojom na plánovanie a určovanie nových smerov v energetike. Regionálna diverzifikácia a koncepčnosť ostáva aj naďalej nevyhnutným prvkom k efektívnemu dosiahnutiu spoločného a udržateľného cieľa.

O autorovi

Miroslav Chlebiš

15 rokov na veľkoobchodnom trhu s elektrinou, emisami a zárukami pôvodu. V poslednej dobe sa venujem obchodovaniu zelených produktov, prepájaniu portfólií energetických komodít a rozširovaniu biznisu na zahraničné trhy. Na krátkodobom trhu zas patria k najväčším výzvam automatizácia procesov a napojenie na výrobné zdroje, či úložiská energií.

Ďalšie články autora: