Zelené témy v poslednom období veľmi rezonujú v médiách a aj na sociálnych sieťach. Nachádzame sa v časoch klimatickej krízy a to je hlavný dôvod, prečo mnohí volajú na poplach. Krajiny menia svoje legislatívy, zatvárajú sa uhoľné elektrárne, vznikajú nové iniciatívy, ktoré inšpirujú bežných ľudí k pozitívnym zmenám. A nezaostávajú ani firmy, ktoré sa snažia napríklad presunúť komunikáciu so zákazníkmi do online prostredia, obchodné reťazce viac podporujú lokálnych dodávateľov, nahrádzajú igelitové vrecúška papierovými či látkovými, atď.
My v ZSE už niekoľko rokov podporujeme zelené riešenia, ako sú fotovoltické panely a solárne kolektory pre rodinné domy a pred časom sme našim zákazníkom začali poskytovať Zelenú elektrinu 100 % vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. Viac o Zelenej elektrine som písal aj v článku Zelená elektrina od Z do A.
Zelená elektrina z obnoviteľných zdrojov
Takáto elektrina je krytá tzv. zárukami pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú vydávané a obchodované v zmysle smernice Európskeho parlamentu.
Tak ako každá novinka, aj táto otvorila niekoľko otázok spojených so samotným produktom. Napríklad, ako sa dostane zelená elektrina konkrétne do zásuviek v mojom dome, keď so susedmi využívame spoločné elektrické rozvody? Ako vie dodávateľ elektriny garantovať, že práve tá moja časť elektriny je na 100 % zelená? Nejde o greenwashing a vyťahovanie peňazí od zákazníkov? S podobnými otázkami sa často stretávame aj na našom Facebooku a pokúsim sa dať vám na ne odpovede v nasledujúcich riadkoch.
Ako sa obchoduje s elektrinou?
V prvom rade si musíme vyjasniť základný fakt, a to, že fyzický a obchodný tok elektriny je oddelený, resp. stretáva sa iba v jednom bode – celkovej bilancii. V Európskom priestore, v prepojených sústavách, sa vyrobí a prenesie presne toľko elektriny, koľko sa jej zobchoduje. Tu však jednotnosť tokov končí.
Fyzický svet elektrónov od výrobcov (elektrární) si žije svojím vlastným životom a naozaj nie je možné sledovať, filtrovať ani usmerňovať elektróny z konkrétnych zdrojov energie do konkrétnych zásuviek. Načo by aj, veď elektrón sa v distribučnej sústave stáva homogénnou komoditou s jednotnou kvalitou. Toto sa netýka iba zelených či iných zdrojov elektriny, ale aj geografického zdroja. Keď hovoríme o tom, že Slovensko je či nie je z pohľadu výroby elektriny sebestačné, neznamená to, že najskôr vyrobíme „svoju“ a až potom dokúpime „cudziu“ elektrinu.
Dôležité však je, ako tie homogénne elektróny v mojej zásuvke vznikajú, a ktorý výrobca ich vyrába. Odpoveď nám v tomto prípade nedá fyzický svet elektriny, ale práve ten obchodný. V obchodnom svete elektriny sa dá rozlišovať, či je moja elektrina nakúpená zo zelených alebo sivých zdrojov. A funguje to jednoducho. Každý výrobca obchoduje svoju elektrinu, ktorú v budúcnosti plánuje predať na obchodných miestach (burzách). Tu má elektrina ešte stále homogénnu podobu, t. j. obchodnou jednotkou na burze je 1 MWh elektriny bez ohľadu na pôvod (zelený alebo sivý).
Popri základnej komodite však ešte existuje aj tzv. trh so zárukami pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Tieto záruky je možné dokúpiť ku základnej komodite a preukazujú, že tá časť elektriny, ktorá je nimi krytá pochádza z obnoviteľných zdrojov a ostatná elektrina je zo zdrojov sivých. Mechanizmus funguje tak, že zelené elektrárne popri štandardnom predaji komodity majú od lokálneho vydavateľa záruk pôvodu (u nás na Slovensku je to Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou – OKTE) vydané aj tzv. záruky pôvodu, ktoré môžu paralelne obchodovať na inom trhu.
Lokálni regulátori vydajú záruky pôvodu iba zeleným zdrojom, a teda záruk pôvodu je na európskom trhu logicky menej, ako je celkový objem zobchodovanej elektriny. A teda nie všetci obchodníci, ktorí nakúpia pre svojich zákazníkov elektrinu majú šancu dokúpiť k nej aj zodpovedajúci objem záruk pôvodu (ak by taký úmysel mali).
Aký zmysel majú záruky pôvodu zelenej elektriny?
Tým, že je záruk pôvodu obmedzené množstvo, menšie ako celkový objem elektriny zobchodovaný v európskom priestore, ide o vzácny statok. Ak je zo strany zákazníkov dopyt po 100-percentnej zelenej elektrine, cena tohto vzácneho statku začne stúpať, pretože jeho ponuka je obmedzená. A to je vlastne princíp, ktorý má podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Dodávatelia zelenej elektriny vzbudia formou marketingu (nie greenwashingu) u svojich zákazníkov dopyt po 100-percentne zelenej elektrine, následne pre nich na obchodných miestach (burzách) začnú zabezpečovať záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ak tak robí dostatočne veľké množstvo dodávateľov pre svojich zákazníkov, narazia na limity ponuky a začnú o záruky „bojovať“ vyššími nákupnými cenami.
Vyššie ceny záruk pôvodu sú vodou na mlyn existujúcim, ale aj budúcim zeleným elektrárňam. Tie existujúce si zabezpečia rýchlejšiu návratnosť investície a tie budúce budú investori budovať s väčšou chuťou a za nižšieho rizika, čo možno ocenia aj banky pri ich financovaní. Inými slovami vyššie ceny záruk pôvodu majú podnietiť rýchlejší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Greenwashing a ceny energií
Čím viac elektriny z obnoviteľných zdrojov bude produkovať elektrinu a bude časť ich výrobných nákladov podporovaná z predaja záruk pôvodu, nielen z predaja základnej komodity, tým vyšší tlak na pokles cien základnej komodity – 1 MWh elektriny vytvoria. Nuž a nižšie ceny základnej komodity, ktorú ako jedinú môžu predávať tzv. sivé elektrárne (na rozdiel od zelených nemajú ďalší zdroj príjmu zo záruk pôvodu), začnú efektivitu týchto sivých elektrární znižovať a teda budú postupne vytláčané z trhu.
Inými slovami, čím väčšiu časť z celkovej ceny 1 MWh zelenej elektriny bude tvoriť záruka pôvodu, tým rýchlejšie sa budú obnoviteľné zdroje elektriny rozvíjať na úkor tých sivých.
Tento mechanizmus, ktorý vytvorila a uzákonila EÚ je logický, má jasný cieľ, no zatiaľ je ešte len v plienkach. Ceny záruk pôvodu sú v tomto momente relatívne nízke, pretože dopyt po nich ešte nedosiahol kritickú hranicu.
Dopyt sa zvýši najmä vtedy, ak dodávatelia na Slovensku a aj v ďalších krajinách EÚ začnú tvoriť produkty a marketingovú komunikáciu spojenú s týmto trhom. V žiadnom prípade nejde o greenwashing. Dočasnú nedôveru zákazníkov voči tomuto mechanizmu a spomalenie zelenej transformácie v energetike môže spôsobiť protichodné naladenie niektorých médií a účastníkov trhu. Najmä, ak máte v portfóliu sivý výrobný zdroj elektriny.
Prečo zelená elektrina a prečo tomu v ZSE veríme?
Lebo v histórii tzv. umelých energetických trhov v EÚ existuje úspešná analógia, ktorú sa euroúradníkom po pomalšom rozbehu podarilo doviesť do úspešného konca. Hovoríme o tzv. Emission tradig systéme (ETS) alebo ľudovo emisných povolenkách.
Niekoľko rokov tento trh nefungoval dobre, nakoľko EÚ pustila do obehu príliš veľké množstvo emisných povoleniek a zároveň dopyt po nich klesal kvôli zlepšujúcej sa štruktúre európskeho priemyslu, energetiky a teplárenstva. Po znížení kvóty na voľné emisné povolenky pre jednotlivé krajiny, sa však euroúradníkom podarilo trh s emisiami rozbehnúť a dnes cena emisnej povolenky na 1 t CO2 dosahuje 57 €.
Takýto náklad signifikantne znevýhodňuje priemysel, elektrárne a teplárne, ktoré majú najväčší vplyv na poškodzovanie životného prostredia formou emisií CO2. Takto vysoké ceny emisných povoleniek donútili napríklad veľké slovenské teplárenské spoločnosti k urýchlenému prechodu na iné palivo ako uhlie, najmä smerom k plynu. Ak by tak neurobili, ich ekonomika alebo ceny tepla by boli neúnosné.
Rovnako cena emisných povoleniek znevýhodňuje uhoľné elektrárne oproti plynovým alebo paroplynovým cyklom, nehovoriac o zelených zdrojoch. Inými slovami trh s emisnými povolenkami mení priemysel a štruktúru zdrojov v energetike k lepšiemu formou negatívnej diskriminácie. Ak k tomuto aspektu pribudne ešte mechanizmus pozitívnej cenovej diskriminácie obnoviteľných zdrojov energií, transformácia európskeho výrobného mixu sa urýchli.
Aký je teda záver?
Trh so zelenou elektrinou, resp. zárukami pôvodu je dnes ešte len na začiatku. ZSE Energia s aktuálnymi 70 000 zákazníkmi, ktorí cez nás kupujú elektrinu vyrobenú zo zelených zdrojov zatiaľ zázraky nespôsobí, aj keď ročná kumulovaná úspora vyše 34 000 ton CO2 planétu poteší.
V EÚ sa ročne vyrobí cca. 3000 TWh elektriny, pričom len k 707 TWh boli v roku 2019 vydané tzv. záruky pôvodu a 613 TWh ich bolo reálne zobchodovaných. Inými slovami, len cca. ¼ európskej spotreby elektriny mohla byť označená ako 100 % pochádzajúca z obnoviteľných zdrojov.
Cieľ a mechanizmus je však jasný a transparentný. Precedensom pre možnosť fungovania „virtuálneho“ trhu je trh s emisnými povolenkami, ktorý tiež niekoľko rokov zažíval ťažkosti. Dajme preto zárukám pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov šancu.
Práve marketing a osveta nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ je cestou ako na trhu so zárukami pôvodu rozbehnúť princípy ponuky a dopytu a dosiahnuť tak zamýšľaný cieľ – zelenšiu energetiku, kde obnoviteľné zdroje sú zvýhodnené oproti sivým. Táto schéma má šancu na úspech len vtedy, ak zákazníci porozumejú princíp záruk pôvodu a budú ochotní priplatiť si za zelený pôvod elektriny pre svoje domácnosti.
